Jiří Vrožina

Po SPŠ stavebnej v Ostrave (1956) bol najskôr v štúdiu ČST Ostrava (1956 – 1981) kameramanom, neskôr režisérom a scenáristom a zameral sa hlavne na publicistiku a dokumenty s cestopisnou a vzdelávaciou tematikou. S M. Vilímem pripravili kritický publicistický tv. seriál Negordické uzly (1963). Neskôr k časti dielu nepísal len scenáre, ale aj ich natáčal a režíroval. Cyklus odhaľoval hospodárske a spoločenské kauzy spojené s pochybením konkrétnych funkcionárov KSČ či hospodárskeho aparátu a po siedmych dieloch bol zastavený na príkaz ÚV KSČ. Koncom 60. rokov natáčal a režíroval reportáže s potápačskou, jachtárskou a leteckou tematikou, sám mal pilotný preukaz a diplom kormidelníka pre námornú plavbu. Vybral si ho antropológ Ján Jelínek ako kameramana a režiséra na vedeckej výprave za pôvodnými obyvateľmi Arnhemskej zeme v severnej Austrálii (1968). Výsledkom bol prvý dokumentárny seriál v histórii ČST natáčaný na farebný materiál: Za ľudmi doby kamennej (1969, 7 dielov) a jeho hlavnými hrdinami boli domorodci: autorom komentárov bol J. Neuls. Ďalšiu cestu sem podnikli za šesť rokov a natočil veľa dokumentov, komplexný pohľad na zmysel domorodej a ľudovej kultúry v Austrálii i v Európe. V Austrálii natáčal i na bežný čierno biely materiál o exportných aktivitách výrobcov čs. priemyslových produktov do Austrálie, reportáže o živote v Austrálii. Po návrate z druhej austrálskej expedície sa Vrožina a M. Švihálek venovali natáčaniu vzdelávacích a osvetových seriálov: Nebezpečný svet kalórii, Tisíc ročná medicína, Súkromný vesmír, Recept pre milióny a Rodičovské otázniky. Niektoré točili v štúdiu ČST Brno potom čo im tvorbu v Ostrave obmedzili. Tak vznikli mj. cykly pre mládež Dobytie kontinentov s českými a moravskými cestovateľmi, publicistami a vedcami alebo Povolanie 20. storočia o profesiách, ktoré zrodil až moderný vek. Významné snímky tvorili cestopisy a reportáže, ktoré Vrožina natáčal v Afrike, Ázii i v Európe buď sám, alebo s redaktorskou a zvukárskou pomocou M. Švihálka. Niekoľko filmov natočil v Líbyi za zmienku stojí Voda pre Saharu o chýbajúcej vode na púšti a o práci čs. vrtárov na Sahare, Zelená Sahara o snahe nájsť pitnú vodu pre obyvateľov najväčšej púšte sveta a Geológovia v Líbyi o prieskume geologických podmienok Sahary. V 70. rokoch pripravil s M. Švihálkom desiatky film. dokumentov o plavbe. V júli 1981 Vrožina emigroval a usadil sa s rodinou v austrálskej Sydney. Založil tu zo synom Jiřím rodinnú firmu AVRO – FILM – VIDEO a natáčal príležitostné video reportáže napr. svadby promócie, krstiny. Ihneď po novembri 1989 prišiel domov a pre austrálsku tv. natáčal rozhovory s predstaviteľmi nášho verejného života. Pozval na 5. kontinent M. Zikmunda a začal točiť seriál Austrálske stretnutia o našich krajanoch; projekt skončil, keď Vrožina náhle zomrel. Jeho osobnosť pripomínajú strihové dokumenty Muž s kamerou 1 a 2 (1993) F. Mudry a M. Švihálka. Doplnění přispěvatele mr_kluzo "Bydlel i s rodinou do emigrace v Havířově, Hlavní třída 68 (tehdy Gottwaldova)."