Ľudmila Podjavorinská

Spisovateľka, poetka, prozaička, zakladateľka modernej slovenskej literatúry pre deti sa narodila ako ôsme z desiatich detí učiteľa Karola Rudolfa Riznera a Márie Riznerovej 26.04.1872 v Horných Bzinciach. Patrí spolu so Šoltésovou, Timravou a Vansovou medzi štvoricu spisovateliek druhej polovice 19. storočia, ktorá pozdvihla slovenskú literárnu tvorbu na profesionálnu úroveň. S písaním začala už v mladom veku – ako pätnásťročná. Uznanie jej vyslovovali Terézia Vansová, P. O. Hviezdoslav aj Timrava. Tá vyzdvihovala najmä jej detskú poéziu. Písala črty, humoresky, poviedky zo života podjavorinského ľudu, prózy. Zastávala názor, podľa ktorého je symbolom slobody človeka a národa úroveň jeho vzdelania a kultúry. Azda najznámejšou je jej tvorba pre deti, kde sa vedome podujala formovať osobnosť dieťaťa, dominantou bol život detí a príroda, mnohé so zmyslom pre humor a vtip. Postupom času prevažujúce detské veselé a hrajúce sa postavy vystriedali zvieratká a vtáčiky, ktoré sa rovnako zápalisto a humorne hrali na ľudský život.