Jenö Buzánszky

Buzánszky Jenő je maďarský futbalový tréner a 49-násobný reprezentant a olympionik z Helsínk. Bol obrancom tzv. Zlatého mužstva, ktoré patrilo k najlepším na svete v začiatkoch 50. rokov. Spolu s Ferencom Puskásom, Nándorom Hidegkutim, Gyulom Grosicsom, Gyulom Lórántom, Mihályom Lantosom, Józsefom Bozsikom, Józsefom Zakariásom, László Budaiom, Sándorom Kocsisom a Zolánom Cziborom neprehrali 32 zápasov v rade, čo je doposiaľ neprekonaný rekord. Narodil sa 4. mája 1925 v Újdombóvár. V rokoch 1943 až 1947 bol robotníkom v MÁV (Maďarské železnice), v rokoch 1947 až 1978 bol zamestnancom baní v Dorogu (Dorogi Szénbányák). Bol jediným vidieckym členom slávneho mužstva. Hral predtým vo viacerých kluboch. Dombóvári Vasutas (1938-1946), Pécsi VSK (1946-1947) Dorogi AC (1947-1949), Dorogi Tárna (1949-1950), Dorogi AC (1957-1960). V Dorogu odohral 274 zápasov, v lige strelil 25 gólov. V roku 1953 hral v londýnskom „Zápase storočia“ a vo finále MS v Berne. Vysokú školu telesnej výchovy ukončil v roku 1964, potom bol trénerom v rokoch 1960 – 1972. V rokoch 1961-65 a 1967-69 v klube Dorogi Bányász, 1965-67 a 1970-71 v klube Esztergomi Vasutas. V rokoch 1985-1993 bol podpredsedom futbalového zväzu okresu Komárom-Esztergom, v rokoch 1993-97, predsedom. Futbalový štadión v meste Dorog od mája 2010 nesie jeho meno, Buzánszky Jenő Stadion. Ocenenia: Olympijský víťaz 1952, Helsinki Druhý na majstrovstvách sveta : 1954, Švajčiarsko Olympijská záslužná cena (1986) Cena Ferenca Csíka (2001)