Konrad Henlein

Konrad Ernst Eduard Henlein bol nacistický sudetonemecký politik. Narodil sa vo vtedajšom Maffersdorfe bei Reichenberg v Rakúsko–Uhorsku (dnes sú to Vratislavice nad Nisou, časť Liberca) 10. mája 1898. Jeho otec bol Konrad bol Nemec, matka Češka, rod. Dvořáčková. Žili v Rychnove. Po ukončení obchodnej akadémie v Jablonci nad Nisou v roku 1916 sa prihlásil do armády. Počas prvej svetovej vojny bojoval na talianskom fronte, kde ho aj zajali. Po vojne sa vrátil v auguste 1919 domov a nastúpil do Českej obchodnej banky do funkcie bankového úradníka. Neskôr prešiel pracovať do inej banky, Kreditanstalt der Deutschen. Bol veľmi aktívny v turnérskom hnutí (telocvičné hnutie podľa nemeckého vzoru – Turnen, cvičiť). V roku 1923 sa stal organizátorom mládeže ještědsko-jizerskej turnérskej župy. Od októbra 1925 pracoval ako učiteľ telocviku v pohraničnom meste Aš, kde sa zoznámil s dcérou majiteľa kaviarne Emmou Luisou Geyer, s ktorou sa v roku 1926 oženil. V roku 1928 už ako populárny cvičiteľ založil v tomto meste ústrednú turnérsku školu. V októbri 1933 založil politické hnutie Sudetendeutsche Heimatfront (SHF), ktoré v roku 1935 zmenil na Sudetendeutsche Partei – Sudetonemecká strana (SdP). Časom si získal aj podporu nacistického vedenia a vďaka kontaktom so západnými politickými kruhmi, dostal Sudetonemeckú otázku do medzinárodnej diskusie. Tento problém neustále živil stupňovaním svojich požiadaviek. O tomto dokonca aj prednášal v novembri 1935 londýnskom kráľovskom inštitúte. Robil si aj ambície na prezidentský úrad. S Hitlerom sa prvýkrát stretol v auguste 1935. Veľký politický úspech dosiahol v druhej polovici 30. rokov, keď jeho strana SdP bola vedľa českých Agrárnikov najsilnejšou politickou stranou, aj keď bol v opozícii. SdP to vyhovovalo, lebo z tejto pozície mohol neustále kritizovať koalíciu. V tom čase bola v pohraničí vysoká nezamestnanosť a bieda, čo mu stále zvyšovalo počet priaznivcov. Do parlamentu nekandidoval, aby svojim voličom mohol prezentovať to, že nemá s pražskou politikou nič spoločného. V roku 1937 sa zase stretol s Adolfom Hitlerom a prisľúbil mu absolútnu vernosť a tak sa stal jeho nástrojom. Keďže koaličná vláda v roku 1937 sa zaviazala odstrániť diskrimináciu Nemcov v obsadzovaní úradných miest, musel Henlein opäť pritvrdiť svoju rétoriku. Išlo o to, aby sa nestihli dokončiť pevnostné vojenské stavby na hraniciach s Nemeckom. Keď vláda splnila už všetky požiadavky SdP, Henlein a Frank prerušili jednania kvôli incidentu, ktorý sa odohral v Ostrave. Pravdepodobne bol umelo vyvolaný pre túto zámienku. V tomto čase sa SdP v dňoch 13. až 15. septembra 1938 pokúsila v niektorých okresoch o prevrat vyzbrojená pašovanými zbraňami z Nemecka. Tieto akcie boli veľmi účinne potlačené vojskom, políciou a colníkmi. Väčšina týchto bojovníkov spolu s Henleinom a politikmi SdP ušla do Nemecka. V týchto okresoch bolo vyhlásené stanné právo a 15. 9. 1938 bola SdP zakázaná. Na ich predstaviteľov vydali zatykač. Henlein medzitým zorganizoval z týchto uprchlíkov v Nemecku jednotku tzv. Freikorps a stal na jeho čelo. Po niekoľkých dňoch previedli opakovaný pokus, no aj tento bol potlačený až na okres Aš, kde mesto obsadili spolu s jednotkami SS. Na oboch stranách došlo k stratám a Freikorps sa vyznamenal značnou krutosťou k civilnému obyvateľstvu. Takto obsadili mesto už týždeň pred Mníchovskou dohodou. Henlein sa z Nemecka vrátil až po Mníchovskej dohode už vo funkcii Ríšskeho komisára pre Sudetonemecké oblasti. Takto sa Henlein stal zodpovedným za všetky bezprávia a teror páchaný nacistami na Čechoch, Židoch a nemeckých antifašistoch v obsadenom území. Keď sa zlúčila SdP s NSDAP a vznikla župa NSDAP Sudety, stal sa jej župným vedúcim. Bol aj Obergruppenführer SS, a od 1. mája 1939 ríšskym miestodržiteľom. Aj keď mal vysoké funkcie, de facto mal veľmi obmedzený vplyv. 7. mája 1945 odišiel Henlein z Liberca, aby sa pokúsil jednať s Američanmi. Podarilo sa mu dostať sa na územie obsadené americkou armádou. Pri obci Loket ho zajali, vypočúvali a uväznili v Plzni. Keď zistil, že s ním nikto nechce jednať a považujú ho za vojnového zločinca, v skorých ranných hodinách 10. mája 1945 si so sklom z okuliarov podrezal žily. Pochovali ho v neznámom hrobe v Plzni.