Eduard Goldstücker

Prof. PhDr. Eduard Goldstücker bol slovenský literárny historik, germanista, prekladateľ a diplomat. Bol jedným z predstaviteľov obrodného procesu v roku 1968. Narodil sa 30. mája 1913 v Podbieli vo vtedajšom Rakúsko - Uhorsku. Po detstve strávenom v Podbieli, Trstenej a Košiciach, študoval germanistiku v Prahe na Karlovej univerzite. Štúdium dokončil v roku 1935. Už počas štúdia vstúpil do Komunistickej strany Československa. V roku 1938 ako mladý židovský komunista emigroval do Veľkej Británie. Tu sa mu naskytla príležitosť pracovať v Benešovej exilovej vláde. V roku 1950 bol prvým československým veľvyslancom v Izraeli.V roku 1951 vo vykonštruovanom procese s tzv. „Protištátnym sprisahaneckým centrom na čele s Rudolfom Slánskym“ bol odsúdený na doživotie. Časť väzby strávil v uránových baniach v Jáchymove pre politických väzňov. V roku 1955 ho rehabilitovali. V 60. rokoch sa Eduard Goldstücker stal poslancom Národného zhromaždenia. V čase Pražskej jari sa angažoval ako predseda Československého zväzu spisovateľov a poslanec parlamentu. Po invázii vojsk Varšavskej zmluvy emigroval spolu so ženou Martou do Veľkej Británie, kde vyučoval nemeckú literatúru a prekladal diela židovských autorov 20. storočia, hlavne Franza Kafku. Po Nežnej revolúcii sa vrátili do Prahy. Zomrel v Prahe 23. októbra 2000.