Miloslav Šmídmajer

Producent, režisér a scenárista. Vyštudoval bohemistiku a germanistiku na FF UK (1983), nastúpil do ČST ako redaktor a podieľal sa na scenároch i realizácii rôznych programov. Debutoval portrétom M. Formana Drž sa toho sna (1990, 80.min) a natočil už 14 portrétov – dokumentov. Zaujíma sa o celebrity, ktoré ukazuje, ako je neznáme a odhaľuje ošemetnosť predstáv, aké o nich budujú média. Logicky siaha ku zbernému natáčaniu: Priestory Theodora Pišteka (1998) točil 6 rokov, Život je zebra (2000, 120 min) o Lucii Bílej začína s Petrom Kratochvílom v USA a končí kúpou domu po rozchode sním. Šmídmajer situácie nevyhrocuje, pracuje s náznakom, výrečnosťou obdarí i obyčajné chvíle. Výpovede dynamizuje významovým napätím i skladbou. Metóda strihu z jednej situácie na druhú a potom návrat k prvej, doplnené o ďalšiu informáciu, prerastá až v paralelne dejové línie. V priestoroch sledujeme, ako sa Pištek s maximálnym nasadením účastní natáčania Larryho Flynta i to, ako v galérii na Hlbokej chystá svoju výstavu. Inokedy k oživeniu pomôže náhoda, ktorú zúročí, ako nápad Formana prísť na karlovarský festival na bycikly. Prísť až z Paríža chcelo húževnatosť a tak sa natáčanie cesty stalo metaforou tvoriacej vytrvalosti, ktorá viedla až k oslnivým oscarovým úspechom. Podobne neformálne vznikol i portrét jeho blízke spolupracovníka Miroslava Ondříčka. K Formanovi sa ešte vrátil filmom Chuť slávy (1996, 30 min), aby ho zachytil pri natáčaní filmu Ľud verzus Larry Flynt (1996) sledovali jeho dráhu od film. a div. roli až k profesii detského doktora v Toronte. Natočil i portrét českého exilového hudobníka v USA Jana Hammera Prvých sedem dní a herca a spisovateľa M. Horníčka Výlety Miroslava Horníčka (1997, obidva spolur.s M. Slunečkom), Jiřího Menzela Tu viem, prečo som (1991), slovenskej topmodelky Sklenaříkovej (Adriana, 2004) a ďalších Čechov žijúcich v zahraničí i cudzincov. Začiatkom 90. rokov bol riaditeľom jednej z prvých súkromných film. spoločností HEUREKA FILM, krátko bol i manažérom v reklamnej agentúre. Vlastné filmy točil pod hlavičkou PLUTO film and video (od 1995), kde občas spolu s ČT točí portréty, osvetové a vzdelávacie video programy o problémoch rodičov a drogových skúsenostiach mladistvých: zákazky a netradičné cestopisy Saxofóny na cestách (1998), kedy s Bohemia saxofón kvartetom prechádzal Jordánsko a Izrael. Po 3krát sa vrátil k Formanovi v celovečernom dokumentu Miloš Forman: Čo ta nezabije....(2009).