Wilhelm Burgdorf

Wilhelm Burgdorf bol nemecký generál pechoty Wehrmachtu. Narodil sa 15. februára 1895 vo Fürstenwalde pri Berlíne. Po vypuknutí prvej svetovej vojny vstúpil do nemeckej cisárskej armády auguste 1914, a slúžil v 12. pluku granátnikov. Od októbra 1915 bol už pobočníkom v streleckom prápore u svojho pluku. Po skončení vojny si ho ponechali v armáde – Reichswehre, kde do mája 1919 slúžil vo svojom pôvodnom pluku. Do roku 1933 vystriedal niekoľko iných plukov, horských a delostreleckých a pracoval v nižších štáboch. Od mája 1933 slúžil v štábe 4. pešej divízie, potom v roku 1934 ho prevelili ako inštruktora do pechotnej školy v Drážďanoch. Od novembra 1936 bol pobočníkom na veliteľstve 9. armádneho zboru, kde zotrval až do začiatku druhej svetovej vojny. V máji 1940 sa stal veliteľom 529. pešieho pluku, kde slúžil dva roky. V apríli 1942 prešiel do zálohy OKH (Oberkommando des Heeres - vrchné velenie pozemnej armády). Od mája 1944 zastával funkciu veliteľa pobočníkov Wehrmachtu v hlavnom stane Adolfa Hitlera. Burgdorf, ktorý obdivoval Hitlera zostal pri ňom až do konca vojny. Počas dobývania Berlína sovietskou armádou sa presunul so zbytkom štábu OKH do Hitlerovho bunkra v Berlíne. Po vodcovej smrti, keď už všetci obyvatelia bunkra ušli, spáchal Burgdorf 1. mája 1945 spolu s veliteľom OKH Krebsom samovraždu zastrelením.