Otto Günsche

Otto Günsche bol nemecký dôstojník, SS Sturmbannführer (major) a Hitlerov osobný adjutant. Narodil sa 24. septembra 1917 v Jene, Durínsku. Po strednej škole sa 16-ročný Günsche prihlásil do SS (č. 257 773), a v roku 1935 vstúpil do NSDAP (Národnosocialistická nemecká robotnícka strana). Potom navštevoval vojenskú školu v Bad Tölz a pridelili ho k elitnej jednotke Leibstandarte-SS Adolf Hitler, s ktorou bojoval vo Francúzsku. V januári 1943 sa stal Günsche členom osobnej stráže Adolfa Hitlera, a od februára 1944 aj osobným pobočníkom Hitlera. 20. júla 1944 bol pri atentáte na Hitlera v Rastenburgu ľahko ranený. V polovici januára 1945 sprevádzal Hitlera do bunkra v Berlíne, kde zostal až do jeho smrti. Taktiež bol prítomný pri spaľovaní pozostatkov Hitlera a jeho ženy na záhrade Ríšskeho kancelárstva. V čase pádu Berlína mal Günsche 27 rokov. Večer 30. apríla 1945 spolu so sekretárkou Gerdou Christian opustil bunker a smerovali tunelom metra k vlakovej stanici Friedrichstrasse. Tu sa skupinka posledných obyvateľov bunkra rozišla. Günsche potom padol do ruského zajatia a bol prevezený do sídla NKVD v Lubjanke, Moskve. Tu bol vypočúvaný aj so zajatým komorníkom Heinzom Lingem. Z ich popisu svojho pôsobenia až do posledných dní vojny bol vydaný tajný dokument pre Stalina. V roku 1955 bol preložený do NDR. Potom, čo bol prepustený v máji 1956 z východonemeckého väzenia Bautzen, utiekol do západného Nemecka. Günsche potom pracoval ako manažér vo firme Rowa-Wagner KG v Bergisch Gladbachu až do odchodu do dôchodku v roku 1987. Günsche žil v posledných rokoch ako vdovec v Severnom Porýní-Vestfálsku v meste Lohmar a udržiaval kontakt so sekretárkou Gerdou Christian. Zomrel 2. októbra 2003.