Edda Mussolini

Edda Mussolini bola najstarším dieťaťom talianskeho fašistického diktátora Benita Mussoliniho ( * 29. júl 1883, Dova di Predappio, Romagna – † 28. apríl 1945, pri Miláne). Po svojom sobáši s fašistickým ministrom zahraničných vecí grófom Galeazzo Cianom sa stala Eddou Ciano, grófkou Cortellazzo a Buccari. Narodila sa z manželstva Benita Mussoliniho a Rachele Guidi vo Forlé Romagna 1. septembra 1910. Jej rodičia sa vzali až v decembri 1915. V čas, keď jej otec bol iba redaktorom „Il Popolo d'Italia“ v Miláne, Edda žila vo Forli, neskôr v Miláne. Jej otec sa stal predsedom vlády v Taliansku v októbri 1922 a diktátorom v januári 1925. V marci 1925 sa Edda so svojimi bratmi a sestrami odsťahovali z Milána do Carpegna, a potom do Ríma. Od novembra roku 1929 žila so svojím otcom. Edda bola spurná a tvrdohlavá žena v mladosti. Mala stále problémy so svojim otcom a väčšina mladých mužov sa jej bála.V Ríme sa stretla s Galeazzo Cianom, synom admirála grófa Costanzo Ciana, oddaným fašistom a zástancom Benitoa Mussoliniho. Vzali sa dňa 24. apríla 1930. Na svadobnej hostine bolo pozvaných 4000 hostí. Jej manžel bol čoskoro menovaný talianskym konzulom v Šanghaji, a tam sa ich prvý syn Fabrizio Ciano narodil 1. októbra 1931. V roku 1932 sa manželia sťahovali naspäť do Talianska, kde Galeazzo prevzal post ministra zahraničných vecí. Po talianskej invázii do Albánska v júni 1939, mesto Santi Quaranta ( Sarande v albánčine) bolo na jej počesť premenované na "Porto Edda". Počas grécko-talianskej vojny sa Edda Ciano prihlásila do služby talianskeho Červeného kríža. Dňa 14. marca 1941 v albánskom prístave Vlora (teraz Vlore) na nemocničnú loď Lloyd Triestina zaútočili britské lietadlá. Jej sa podarilo prežiť, doplávala na breh. Naďalej pokračovala v práci pre Červený kríž až do roku 1943. V roku 1943 jej Heinrich Himmler udelil hodnosť čestného vodcu SS (SS Ehrenführerin). Jej brat Bruno zomrel v auguste toho istého roku 1943. 10. júla 1943 zahájili Spojenci inváziu na Sicíliu. 24. júla sa zišla fašistická Veľká rada a v pomere 19 hlasov k 7 vyslovila Benito Mussolinimu nedôveru. Proti Mussolinimu hlasoval aj jeho zať, gróf Galeazzo Ciano. 25. júla. bol Mussolini zosadený a zatknutý a uväznili ho v horskom hoteli v pohorí Gran Sasso v Abruzii, kde zostal do 12. septembra 1943, keď ho oslobodili nemeckí výsadkári pod velením Otta Skorzenyho a dopravili do Mníchova. Za podpory Adolfa Hitlera ustanovil Mussolini Taliansku sociálnu republiku, nazývanú aj Republika Saló. Ciano bol zatknutý pre vlastizradu, vypočúvaný a popravený 11. januára 1944, aj keď Hitler prosil o jeho odpustenie. Bol priviazaný k stoličke a zastrelený od chrbta. Edda Ciano utiekla do Švajčiarska 9. januára 1944. Podarilo sa jej prepašovať aj manželove denníky, ktoré odhalili veľa zákulisia z fašistického režimu v rokoch 1939 a 1943. Po návrate do Talianska zo Švajčiarska bola Edda vo väzbe na ostrove Lipari, a 20. decembra 1945 bol odsúdená na dva roky odňatia slobody za pomoc fašizmu. Zomrela v Ríme v roku 1995.