Sam Giancana

Salvatore Giancana (narodený ako Gilorma Salvatore Giangana) známy ako Sam Giancana bol sicílsko-americký gangster a šéf zločineckej organizácie v Chicagu, Chicago Outfit - organizácie riadenej piatimi newyorskými mafiánskymi rodinami (Bonanno, Colombo, Gambino, Genovese a Lucchese) v rokoch 1957-1966. Mal viacero prezývok, ako "Momo", "Mooney" (slangový výraz pre blázna), "Sam the Cigar" a "Sammy." Narodil sa v rodine sicílskych prisťahovalcov v talianskej štvrti Little Italy (Malé Taliansko), v Chicago, 24. mája 1908 (niekde sa uvádza aj 15. Jún 1908). Jeho otec Antonino Giangana vlastnil dvojkolesový vozík a predával taliansku zmrzlinu, neskôr krátko vlastnil obchod so zmrzlinou. Vo veku desiatich rokov bol vylúčený zo základnej školy (Reese Elementary School) a bol poslaný do polepšovne - St. Charles Reformatory. Nemalo to žiaden požadovaný efekt, a v roku 1921 sa pripojil ku gangu mladistvých Forty-Two Gang (42 Gang). Meno mali podľa rozprávky Ali Baba and the Forty Thieves (Ali Baba a 42 zbojníkov). Počas niekoľkých nasledujúcich rokoch bol zatknutý za rôzne trestné činy vyše 70 krát, krádeže áut, ublíženie na zdraví a vlámanie. Ako väčšina členov The 42s aj on dúfal, že ho prijmú do Caponeho gangu, a využil každú príležitosť poslúžiť mu nejakým zločinom. Dlho ho poverovali krádežami áut určených na použitie pri vražedných útokoch. Neskôr pracoval ako únikový šofér a nájomný vrah. Čoskoro si získal povesť nezastaviteľného „muža volantu“ a bezohľadného zabijaka, čo súhlasilo s jeho prezývkou „Mooney“. Preto si ho všimli Caponeho pomocníci Paul Ricca a Tony Accardo. To mu zabezpečilo postup v hierarchii gangu, a postupne si na akcie priťahoval bývalých kolegov z The 42s, čím si rozširoval rady svojich priaznivcov. Mal dobré vodcovské schopnosti, a po odchode starej gardy z Caponeho gangu v 50. rokoch mu umožnili prevziať kontrolu nad gangom. Podporovali ho mladí, ktorých priviedol zo The 42s, ako aj Accardo a Ricca, dúfajúc že ho udržia v normálnych medziach. Tony Accardo sa vzdal funkcie šéfa, a stal sa poradcom „Consigliére“, aj keď hlavné slovo mal stále on Paul Ricca. 14. novembra roku 1957 sa Giancana zúčastnil aj známej konferencie Národnej komisie šéfov mafie (98) v Aplalachine na usadlosti Josepha Barbaru na severe štátu New York, kde sa okrem iných zúčastnili Joseph "The Barber" Barbara, Michele "Big Mike" Miranda, Carlo "Don Carlo" Gambino, Paul "Big Paul" Castellano, Carmine "The Doctor" Lombardozzi, Joseph "Don Peppino" Profaci, Joseph "Fat Joe/Joe Malyak" Magliocco, Antonino "Nino" Magaddino, Joseph "Joe" Civello, Frank DeSimone, Joe Vallachi, Vito Genovese, Stefano Maggadino, Santo Trafficante ml., a ďalší. Prvé roky jeho šéfovania boli plodné, rozšíril podiel gangu na hazarde v Las Vegas, na Kube a v Mexiku, ako aj vytlačil z chicagskej zločineckej scény černoské úžernícke gangy. Eddie Jones opustil radšej krajinu, a druhý šéf Theodore Roe bol zavraždený. Čoskoro ale začala vychádzať na povrch psychotická stránka jeho osobnosti. Nariadil zavraždiť producenta Desiho Arnaza za jeho seriál Nepodkupní, no Accardo tomu zabránil. Tiež pripustil spoluprácu s CIA na streštenom pláne zabiť Fidela Castra, a bol čoraz posadnutejší Kennedyovcami. Gang totiž pomohol J. F. Kennedymu k prezidentskej nominácii za Demokratickú stranu rozsiahlými podvodmi v štáte Illinois, čím prispeli k jeho konečnému víťazstvu nad Richardom Nixonom. Giancana dúfal že senátor Robert Kennedy zastaví svoju kampaň proti mafii, ale nový prezident vymenoval svojho brata za ministra spravodlivosti, a ten vyhlásil otvorenú vojnu mafii a samotnému Giancanovi. Giancana osobne nenávidel Kennedyovcov aj preto, že John Kennedy spával s jeho milenkami Judith Cambell Exner, Phyllis McGuir, a mal aj vzťah s Marylin Monroe, blízkou tak Johnovi, ako aj Robertovi. Jeho mafiánskym kolegom čoskoro začali vadiť jeho nadmieru nápadné priateľstvá s celebritami, ako Frank Sinatra a Phyllis McGuir, ako aj jeho pokusy o diskreditáciu ministra Roberta Kennedyho. V roku 1965, po odpykaní jednoročného trestu za odmietnutie svedčiť pred veľkou porotou, Accardo donútil Giancanu odstúpiť a stiahnuť sa do Cuernavaca, Mexika. V roku 1974 ho mexická polícia zatkla a vydala do USA, lebo mal svedčiť pred senátnym výborom pre spravodajské služby, vyšetrujúcim sprisahanie CIA proti Fidelovi Castrovi. Po návrate do USA začal Giancana spolupracovať s FBI (za prísľub nízkeho trestu) ako svedok v trestnom stíhaní organizovaného zločinu v Chicagu. Mafia a CIA sa zľakli, aby mu „nepreskočilo“ a nevyzradil niečo, čo nemá. Niekto zariadil, aby sa to nestalo. 19. júna 1975 večer v jeho vlastnom byte v Oak Park, Illinois niekto z bezprostrednej blízkosti doňho vpálil šesť guliek. Najprv raz do zátylku, potom ho obrátil a strelil do tváre a krku. Zavraždený bol v kuchyni počas smaženia klobás a papriky. Vyšetrovatelia vyslovili podozrenie, že vrahom bol blízky priateľ ktorého pustil Giancana do domu. Jedným z dôvodov pre toto podozrenie je, že Giancana, kvôli svojim srdcovým problémom nemohol jesť korenené jedlá. Jeho kolega, mafián Johnny Roselli s ktorým sa podieľal na neuskutočnenom atentáte na Castra bol nájdený napchatý v sude v mori v Miami. Bývalý riaditeľ CIA William Colby a šéf chicagského gangu Joseph Aiuppa (ten „zdedil“ všetky aktivity po Giancanovi) samozrejme vyhlásili jednoznačne že s tým nemajú nič spoločné 14. januára 1992, New York Post uviedol, že Jimmy Hoffa, Santos Trafficante a Carlos Marcello boli všetci zapojení do atentátu na prezidenta John F. Kennedyho. Štefan Rencz