Bruno Richard Hauptmann

Bruno Richard Hauptmann bol nemecký prisťahovalec, ktorý bol obvinený z únosu a vraždy dieťaťa slávneho amerického letca, Charlesa Lindbergha. Bol odsúdený na trest smrti a popravený napriek tomu, že keby sa bol priznal k obvineniam, dostal by miernejší trest. Jeho manželka až do svojej smrti bojovala za očistenie jeho mena a tvrdila že stal obeťou justičnej vraždy. Hauptmann sa narodil 26. novembra 1899 v meste Kamenz, Sasko, v Nemeckom cisárstve. Po ukončení osemročnej základnej školy, dva roky chodil na obchodnú školu a potom sa vyučil za tesára. V prvej svetovej vojne slúžil ako guľometčík na západnom fronte kde bol niekoľkokrát zranený, vrátane otravy jedovatým plynom. Po roku 1918 tak ako mnoho jeho kolegov - vojakov nenašiel žiadnu prácu. Vtedy začal jeho život zločinca. Vlámal sa do dvoch domov a prepadol dve ženy kvôli potravinovým poukazom. Pomáhal mu pritom jeho bývalý kolega Fritz Petzold. Hauptmann bol zatknutý a odsúdený na päť rokov do väzenia Bautzen. Z tohto trestu si odsedel iba štyri roky. Krátko po prepustené bol znovu zatknutý, keď sa pokúsil predať ukradnutý kožený opasok. Utiekol z väzby a potom sa pokúsil nezákonne dostať do Spojených štátov. Dvakrát bol poslaný späť do Nemecka, no na tretí pokus v novembri 1923 sa mu to podarilo s falošným pasom. V USA sa na jar roku 1924 zoznámil s nemeckou prisťahovalkyňou Annou Schöffler, ktorá 1. januára 1924 legálne vstúpila na pôdu Spojených štátov. V októbri 1925 sa zosobášili, a nasťahovali do bytu v Bronxe. Hauptmann pracoval ako tesár, jeho manželka pracovala v pekárni. Dňa 1. marca 1932 bol unesený 20. mesačný syn leteckého priekopníka Charlesa Lindbergha a jeho ženy Anne, Charles Augustus Lindbergh III. Rokovania viedol s niekoľkými údajnými únoscami John Condon, ktorý dal údajnému únoscovi 50.000 amerických dolárov (čo zodpovedá dnešným asi 887.000 dolárom). Medzi dolármi vo výkupnom boli aj bankovky ojedinelej emisie so zlatým certifikátom. Únosci dieťa neprepustili, a v máji 1932 bolo neďaleko domu Lindberghovcov nájdené telíčko ich syna. V septembri 1934 bolo platené s 10 dolárovou bankovkovkou so zriedkavým zlatým certifikátom, ktorá pochádzala pravdepodobne z výkupného. Majiteľ čerpacej stanice si všimol zriedkavú bankovku a zapísal si štátnu poznávaciu značku, podľa ktorej našli majiteľa auta, ktoré patrilo Hauptmannovi. Keď ho zatkli, našli u neho v garáži 14 600 dolárov pochádzajúcich z výkupného. John Condon na procese uviedol, že podľa hlasu by to mal byť Hauptmann, ktorému odovzdával peniaze v noci na cintoríne, aj keď mu do tváre nevidel. Rebrík, po ktorom uniesli cez okno dieťa, bolo vyrobené z dreva, aké našli v Hauptmannovej stolárskej dielni. Avšak Hauptmann trval na svojej nevine a tvrdil, že dostal peniaze od Isidora Fischa, ďalšieho nemeckého prisťahovalca, priateľa a obchodného partnera. Ďalšie dôkazy boli odhalené ako falošné. Ako sa ukázalo, hlavný svedok bol zbitý políciou, a donútili ho svedčiť proti obžalovanému. Ďalší dôkaz ktorý svedčil v prospech Hauptmanna bol ten, že Fisch Isidor v decembri 1933 ušiel do Nemecka, a neskôr sa zistilo že platil za lodný lístok ($ 420 ), a taktiež v Manhattane zmenil $ 600 na ríšske marky (Reichsmark) bankovkami z výkupného. Fisch zomrel v marci 1934 v Lipsku na tuberkulózu. Tlač v tom čase bola veľmi protinemecky naladená, a sám plukovník Lindbergh po čase vyhlásil že treba prípad čo najskôr uzavrieť a vinníka potrestať. Hauptmann bol odsúdený napriek pochybnostiam a nezhodám vo vyšetrovaní. Ako možnú spolupáchateľku vyšetrovali aj pestúnku (dieťa uniesli cez okno na poschodí), tá po prepustení spáchala samovraždu. Poprava bola vykonaná 3. apríla 1936 o 20:45 h. v štátnom väzení v Trenton, New Jersey na elektrickom kresle. Tento zločin nebol doteraz spoľahlivo vyšetrený, a stal sa námetom viacerých filmových spracovaní. Štefan Rencz