Gustáv Husák

JUDr. Gustáv Husák, CSc. bol slovenský politik a prezident ČSSR. Narodil sa 10. januára 1913 v Pozsonyhidegkút, dnes Dúbravka, časť Bratislavy vo vtedajšom Rakúsko – Uhorsku. Študovať začal na gymnáziu v Bratislave. Už počas študentských čias v roku 1929 vstúpil do Komunistického zväzu mládeže. Po maturite pokračoval v štúdiách na právnickej fakulte UK v Bratislave. V roku 1933 ako študent práv vstúpil do Komunistickej strany Československa. V roku 1937 získal titul doktor práv (JUDr.). V roku 1938 sa oženil s herečkou a režisérkou Magdalena Lokvencová Počas druhej svetovej vojny sa aktívne zúčastnil slovenského národného povstania. Bol odporcom Prvej slovenskej republiky. Stal sa podpredsedom povstaleckej Slovenskej národnej rady, poverencom vnútra a podpredsedom Komunistickej strany Slovenska. V tom čase Husák odporúčal, aby sa Slovensko stalo súčasťou Sovietskeho zväzu. Neskôr zastával stanovisko, že Slovensko je nedeliteľnou súčasťou Československa a malo by mať aj určitý štatút samostatnosti v rámci tohto štátneho útvaru. Po druhej svetovej vojne v prvých parlamentných voľbách v máji v roku 1946 na Slovensku zvíťazila Demokratická strana a v Čechách komunisti. Všetky rozhodnutia Slovenskej národnej rady musela schváliť československá vláda. Husák sa vtedy stal predsedom Zboru povereníkov. V roku 1947 Gustáv Husák vyhnal z pozície svojej funkcie rôznymi nátlakovými akciami nekomunistických povereníkov z ich úradov a prevzal potom vedenie nad políciou (ZNB) a ŠtB (Štátnou bezpečnosťou). Po komunistickom prevrate v roku 1948 zastával rôzne politické funkcie, ale v roku 1950 v rámci nezákonných čistiek bol s Vladimírom Clementisom, Lacom Novomeským a mnohými ďalšími obvinený z „buržoázneho nacionalizmu“. V apríli 1954 ho vo vykonštruovanom procese s tzv. buržoáznymi nacionalistami odsúdili na doživotie. Bol jedným z mála, ktorí pri procese nepriznali žiadnu vinu. V roku 1960 po rozsiahlej amnestii prezidenta Antonína Novotného bol Husák prepustený a v roku 1963 v plnom rozsahu rehabilitovaný. V 60. rokoch bol jednou z hlavných osobností reformného prúdu v KSČ, v období Pražskej jari vystupoval ako verný stúpenec Alexandra Dubčeka. V apríli v roku 1968 sa stal podpredsedom československej vlády, v ktorej bol jedným z popredných iniciátorov ústavného zákona o federatívnom usporiadaní republiky. Pred sovietskou okupáciou bol oveľa radikálnejší než umiernený Dubček. Verejne vystúpil s proreformným prejavom, v ktorom obvinil Biľakovo vedenie KSS zo sabotáže Dubčekovej politiky na Slovensku a seba prezentoval ako muža, ktorý, ak bude zvolený za prvého tajomníka ÚV KSS, stane sa dôsledným realizátorom reforiem na Slovensku a pevnou oporou Dubčekovho vedenia v Prahe. Na moskovských rokovaniach v auguste roku 1968 Husák „zmenil kurz“ a stal sa Brežnevovým spojencom. V roku 1969 sa dostal na čelo KSČ. Do mája roku 1971 bol jej prvým tajomníkom, potom až do roku 1987 jej generálnym tajomníkom. V roku 1975 po abdikácii prezidenta Ludvíka Svobodu sa na nasledujúcich štrnásť rokov stal prezidentom Československa. V tom istom roku sa oženil druhýkrát, vzal si dlhoročnú známosť ešte z čias SNP, komunistickú novinárku a prekladateľku Vieru Millerovú, rod. Čáslavskú. Nemohol totiž s ňou verejne vystupovať ako prezident. Manželka mu tragicky zahynula pri páde vrtuľníka 20. októbra 1977. 9. januára 1983 bol vyznamenaný najvyšším sovietskym vyznamenaním Hrdina ZSSR. Bol trikrát vyznamenaný (1969, 1973, 1983) Zlatou hviezdou Hrdina ČSSR. Počas nežnej revolúcie bol jedným z komunistických politikov, ktorí odmietli situáciu riešiť násilím. Po novembrových udalostiach v roku 1989 Gustáv Husák vymenoval 10. decembra 1989 Čalfovu "vládu národného porozumenia" a vzápätí abdikoval z funkcie prezidenta republiky. Zomrel 18. novembra 1991 v Bratislave.