Richard Baer

Richard Baer bol nacistický vojnový zločinec a dôstojník v hodnosti SS-Sturmbannführer (Major der Waffen SS). Neslávne známym sa stal kvôli svojmu pôsobeniu vo funkcii veliteľa koncentračného tábora Auschwitz I. (Osvienčim) od mája 1944 do februára 1945. Richard Baer sa narodil 9. septembra 1911 v bavorskom mestečku Floß v rodine sedliaka ktorý vlastnil obchod s miešaným tovarom. Po ukončení základnej školy v roku 1925 chodil do učilišťa v neďalekom meste Weiden, kde sa vyučil za cukrár- pekára, a nastúpil praxovať v kaviarni Fritza Starka vo Weidene. Neskôr v roku 1932 si urobil tovarišské skúšky a pracoval v niekoľkých cukrárniach vo Würzburgu, Bayreuthe a Weidene, ako aj v továrni na perníky. Asi ho pôvodná profesia nenapĺňala, lebo v tom istom roku vstúpil do SS a stal sa strážnikom v koncentračnom tábore Dachau pri Mníchove. V roku 1939 vstúpil do jednotiek umrčích hláv (SS-Totenkopfverbände) a bol menovaný za pobočníka v koncentračnom tábore Neuengamme. Túto funkciu vykonával aj neskôr v táboroch Sachsenhausen, Oranienburg a v berlínskej väznici Columbia-Haus. V koncentračnom tábore Neuengamme (KL Neuengamme) mal podiel na vraždení sovietskych vojnových zajatcov. Od novembra 1942 do mája 1944 bol Baer pobočníkom SS-Obergruppenführera Oswalda Pohla (1892-1951; popravený), šéfa kancelárie SS pre ekonomickú politiku (Wirtschaftsverwaltungshauptamt). V novembri 1943 sa stal hlavným inšpektorom koncentračných táborov, a v tom istom roku vystriedal vo funkcii veliteľa koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, Arthura Liebehenschela, a tak sa stal posledným veliteľom tohto tábora smrti. Po evakuácii tábora vo februári 1945 ušiel a žil blízko Hamburgu v Sachsenwalde pod falošným menom Karl Egon Neumann, a pracoval ako lesný robotník. Jeho manželka, ktorá bola prihlásená na polícii v Hamburgu-Bergedorf, s ním žila dočasne v tejto obci. V priebehu frankfurtských osvienčimských procesov v októbri 1960 naňho vydali zatýkací rozkaz, a jeho fotografiu publikovali vo všetkých novinách. 20. decembra pol spoznaný a zatknutý na panstve kniežaťa Otto von Bismarck po 15tich rokoch skrývania sa. Na radu svojho právnika odmietol vypovedať a 17. júna 1963 zomrel vo väzbe na infarkt. Štefan Rencz