Edward Teller

Edward Teller sa narodil ako Teller Ede, 15. januára 1908. Bol maďarský fyzik židovského pôvodu, ktorý väčšinu svojho života strávil v USA, kde je označovaný ako „otec vodíkovej bomby“. Teller Ede sa narodil v Budapešti vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku. Jeho otec Teller Miksa, bol právnik, pochádzajúci z Érsekújvár (dnes Nové Zámky, Slovensko). Keď bol Ede malý, rozprával veľmi pomaly a jeho starý otec upozorňoval dokonca na to, že môže byť retardovaný. Základné vzdelanie dostal v roku 1918 na základnej škole (Mellinger-féle elemi iskola). Maturoval v roku 1925 na Budapesti Magyar Királyi Középiskolai Tanárképző. Zaujímala ho najmä matematika, ale otec mu kvôli lepšej možnosti zárobku odporučil štúdium chémie. Zapísal sa na Budapeštiansku technickú univerzitu (Budapesti Műszaki Egyetem). 2. januára roku 1926 Teller opustil Maďarsko kvôli Horthyho režimu a zákonu Numerus clausus. Tento zákon bol v mnohých krajinách zameraný proti židovským študentom. Určoval, že počet židovských študentov nesmie byť vyšší, ako je ich percentuálne zastúpenie v populácii. Takéto opatrenie bolo prijaté v nasledujúcich krajinách: Holandsko, Juhoslávia, Kanada (1920-1940), Nemecko (1933), Maďarsko(od r. 1920), Poľsko (od r. 1937), Rakúsko, Rumunsko (1926), cárske Rusko (1887-1917), USA (1920-1929, Harvard). V Nemecku, v Karlsruhe najprv študoval matematiku a chémiu. Roku 1927 tu mal prednášku profesor Mark Hermann o kvantovej mechanike ako o základe chémie. Tellera zaujala daná problematika a tak začal študovať fyziku. Na jar roku 1928 študoval fyziku v Mníchove u Arnolda Sommerfelda. V tom istom roku prišiel Teller o časť nohy pri dopravnej nehode električky. Od tej doby mal namiesto chodidla protézu a kríval až do konca života. Na jeseň roku 1928 odišiel študovať do Lipska, kde bol jeho profesorom Werner Heisenberg. V roku 1930 tu získal doktorát z fyziky o ionizovanej molekule vodíka. V tom istom roku sa Teller spriatelil aj s fyzikom Gergom Gamowom, ktorý ušiel z Ukrajiny. Teller sa neskôr zaoberal molekulárnou spektroskopiou. V tejto oblasti je jeho najznámejším objavom Jahn-Tellerov efekt (1937). Potom pracoval dva roky v Göttingene, kde sa stal asistentom neskoršieho nositeľa Nobelovej ceny, Jamesa Francka. Teller opustil Nemecko v roku 1933 a na krátku dobu odchádza do Anglicka. Keď dostal maďarské štátne štipendium, odchádza do Ríma, kde pracuje s Enrico Fermim, neskôr s Rockefellerovým štipendiom odchádza do Kodane, kde pracoval pod vedením Nielsa Bohra. Roku 1933 sa oženil s „Mici“ (Mária Harkányi). Neskôr Tellera pozýva do USA George Gamow, ktorý je profesorom na Univerzite Georgea Washingtona. Tu má možnosť učiť aj Teller. V roku 1938 tu spolu vypracovali teoretické základy termonukleárnych fúzií. Roku 1941 sa Teller stáva občanom USA. V tom čase učil v New Yorku na Kolumbijskej univerzite so svojim priateľom z Maďarska Szilárd Leó. Po útoku na Pearl Harbor 7.decembra 1941 sa urýchlili práce na atómovom reaktore v Chicagu, kde Teller pracoval s Fermim. Tu mu dal Fermi nápad, že by sa dala atómovou bombou spustiť termonukleárna reakcia. Po úspešnom spustení reaktora v Chicagu pozvali Tellera do projektu Manhattan (vývoj atómovej bomby). Prezident Truman potom aj napriek protestom vedcov ktorí na výskume pracovali dal 6. augusta 1945 zhodiť bombu na japonské mesto Hirošima a 9.augusta na Nagasaki. Prvá bola uránová, druhá plutóniova bomba. V roku 1962 prevzal z rúk prezidenta Kennedyho cenu Fermi. Počas éry prezidenta Reagana pracoval na vývoji tzv. hviezdnych vojen. Jeho rodičia a sestra Emmi prežili vojnu v budapeštianskom gete, ale jeho strýko a švagor sa stali obeťami holocaustu v roku 1944. Jeho otec zomrel v roku 1950, a ostatných vysťahovali z Budapešti do dediny Tálya, kde museli žiť dva roky kým im umožnili návrat do Budapešti, kde im medzitým zabavili byt. V roku 1958 jeho priateľ fyzik Szilárd Leó na konferencii atómových fyzikov v Moskve informovakl svojich sovietskych kolegov a maďarského delegáta Lajosa Jánossiho, čo malo za výsledok, že o tri týždne mohla Tellerova matka a sestra odcestovať do San Francisca. V roku 1990 prvýkrát navštívil Maďarsko, potom už stále každý rok. V roku 1994 mu prezident Árpád Göncz udelil Maďarský záslužný kríž. Edward Teller zomrel 9. septembra 2003 v Stanforde, Kalifornii vo veku 95 rokov. Štefan Rencz - cicis