J. Robert Oppenheimer

J. Robert Oppenheimer bol americký teoretický fyzik. Narodil sa 22. apríla 1904 v New Yorku, USA. Známym sa stal hlavne ako riaditeľ projektu Manhattan, vývoja prvej jadrovej zbrane (atómovej bomby) počas druhej svetovej vojny v laboratóriu v Los Alamos v Novom Mexiku kde viedol medzinárodný tým jadrových fyzikov (Teller Ede, Szilárd Leó, Nils Bohr, Enrico Fermi, Arthur Compton, Eugen Wigner atď). Projekt bol založený na základe listu, ktorý napísal Szlárd Leó, Teller Ede a podpísal Albert Einstein. Szilárd rozpoznal hrozbu nemeckého jadrového výskumu a apeloval na prezidenta Franklina D. Roosewelta, že musia skôr vyrobiť bombu ako Nemci. Opppenheimer ako "otec atómovej bomby" bol otrasený ničivosťou tejto zbrane po jej zhodení na japonské mestá Hirošima a Nagasaki. Po vojne sa stal hlavným poradcom v novovytvorenej Komisii pre atómovú energiu (United States Atomic Energy Commission, AEC) a využíval túto pozíciu na lobovanie za medzinárodnú kontrolu atómovej energie a na zastavenie jadrových pretekov v zbrojení so Sovietskym zväzom. Po vyvolaní hnevu viacerých politikov a vedcov svojimi politickými názormi počas obdobia "Červeného strachu" (Red Scare) a obvinení z údajného členstva v komunistickej strane mu bola vo verejnom a spolitizovanom vypočúvaní v r. 1954 odobratá úroveň "bezpečnostnej previerky".Po odpálení 1. sovietskej atómovej bomby vznikla nová myšlienka, vyrobiť novú, ničivejšiu superbombu - vodíkovou bombu. Oppenheimer a jeho bývalí spolupracovníci boli roti vývoju novej bomby, preto bol vyšetrovaný zo zrady. FBI sa domnievala že poskytol informácie o atómovej bombe Sovietskemu zväzu. Porota ho nakoniec uznala nevinným. Neskôr mu prezident John F. Kennedy ako gesto politickej rehabilitácie udelil cenu Enrica Fermiho. Ako vedec je Oppenheimer najznámejší ako hlavný zakladateľ Americkej školy teoretickej fyziky počas jeho pôsobenia na Kalifornskej univerzite v Berkeley. J. Robert Oppenheimer zomrel 18. februára 1967 v Princetone, New Jersey, USA.