Julius Schaub

Julius Schaub bol dlhoročným adjutantom, pobočníkom Adolfa Hitlera, a jedným zo zakladateľov SS (Schutzstaffel). Narodil sa v Mníchove 20. augusta 1898, Nemeckom cisárstve. Po ukončení základnej školy sa vyučil za lekárnika a pracoval v jednej obchodnej spoločnosti. V roku 1917 bol odvedený na vojnu, kde si pri páde ťažko zranil obe nohy, takže bol z armády v roku 1918 prepustený. 10. októbra vstúpil do NSDAP (Národnosocialistická nemecká robotnícka strana) s členským číslo 81. 8 až 9. novembra 1923 sa zúčastnil tzv. Pivnicového puču. Po jeho potlačení ušiel do Korutánska, ale čoskoro ho zatkli a odsúdili na rok a tri mesiace. V roku 1925 bol spoluzakladateľom Schutzstaffel (SS), kde mal členské číslo 7. Jeho prvými súkmeňovcami v SS boli Emil Maurice, Christian Weber, Ulrich Graf a Erhard Heiden. V tom istom roku Juliusa Schauba menoval Hitler svojim osobným asistentom, ktorého funkciu plnil až do roku 1945. V roku 1934 vo filme Triumf vôle ho vidno na čestnom mieste po boku A. Hitlera. Mali k sebe dobrý vzťah, a bol mu svedkom aj na svadbe. Na konci vojny 23. apríla 1945 poslal Hitler Schauba spáliť všetky jeho osobné veci a doklady z ríšskeho kancelárstva a bunkra (Führerbunker) do záhrady kancelárstva (Reichkanzlei). Schaub potom letel do Mníchova urobil rovnako v súkromnom byte u Hitlera na Prinzregentenplatz a na Berghofe v Obersalzbergu. Nakoniec išiel do Zell am See a Mallnitz a zničil Hitler osobný vlak, "Fuehrerzug". Po kapitulácii Nemecka 8. mája 1945 bol SS-Obergruppenführer Julius Schaub v Kitzbuehl zatknutý pod menom Josef Huber. V zajatí ho držali do 17. februára 1949. Nakoľko americká armáda a ani nemecké súdy za roky 1933 až 1945 nenašli naňho žiadne dôkazy o zločinoch, bol prepustený. Zvyšok života strávil ako chemik v jednej mníchovskej továrni. Zomrel 27. decembra 1967.