Andrej Čikatilo

Andrej Romanovič Čikatilo bol sovietsky masový vrah a kanibal, tzv. Rostovský mäsiar alebo Rostovský rozparovač. V rokoch 1978 až 1990 zavraždil najmenej 53 žien z okolia Rostova a potom niektoré časti ich tiel aj zjedol. Narodil sa v obci Jabločnoje v Sumskej oblasti Ukrajiny. Jeho otec počas vojny padol do nemeckého zajatia, za čo bol neskôr súdený a rodina perzekvovaná. Mal traumatizujúce detstvo, bol často bitý a v noci sa pomočoval. Neskôr v čase dospievania bol vynikajúcim študentom, ale kolektív sa ho stránil. Trpel sebanenávidením a impotenciou. Na právnickú vysokú školu do Moskvy ho neprijali, preto pracoval ako opravár telefónov. V osemnástich rokoch mal svoj prvý sexuálny pokus, chcel znásilniť sestrinu kamarátku, no nedosiahol erekciu. V roku 1963 sa napriek svojej impotencii oženil a mal dve deti Ľudmilu (1965) a Jurija (1966). V roku 1971 diaľkovo vyštudoval ruskú literatúru a začal pracovať ako učiteľ. Počas svojej kariéry učiteľa sa pokúšal aj obťažovať študentov, preto musel školstvo opustiť a začal pracovať ako úradník vo fabrike.V roku 1978 sa presťahoval do menšieho mesta Šachty blízko Rostova. Tu sa 22. decembra 1978 dopustil prvej vraždy.Vylákal 9-ročné dievča do starého domu, kde ju chcel znásilniť, ale nedosiahol erekciu. Preto ju uškrtil a dobodal, pričom dosiahol ejakuláciu. Za tento čin bol omylom popravený Alexander Kravčenko, ktorý sa priznal pri mučení sovietskou políciou. Ďalšiu vraždu spáchal v roku 1981, keď sa pokúsil o pohlavný styk s prostitútkou Larisou Tkačenkovou, lenže nedosiahol erekciu. Tá sa mu posmievala, a Čikatilo ju zaškrtil. V roku 1982 spáchal sedem vrážd, z toho boli obeťami dvaja chlapci. Svoje obete si vyberal na autobusových a vlakových staniciach, deti oboch pohlaví a dospelé ženy. S prísľubom odmeny (peniaze alebo alkohol) ich vlákal do blízkeho lesa, kde ich zabil. Orgazmus dosiahol iba pri vražde. V roku 1983 zavraždil osem ľudí, ale v tom roku sa už začalo intenzívne pátranie po nájdení šiestich mŕtvych tiel z predchádzajúceho obdobia. Zase bolo niekoľko nevinných ľudí obvinených, jeden spáchal vo väzení samovraždu. V roku 1984 aj jeho zatkli pre iné priestupky, a odsúdili na tri mesiace. Urobili aj testy DNA, ale tie sa nezhodovali so stopami nájdenými na miestach činu. To neskôr odborníci vysvetľovali jeho nezvyčajnou chorobou. Vyšetrovanie viazlo aj pre nedostatok spolupráce s obyvateľstvom. Sovietska polícia nezverejňovala takéto činy (masoví vrahovia boli vraj iba kapitalistických štátoch). Po prepustení sa Čikatilo zamestnal v Novočerkasku, kde pokračoval vo vraždení, no ani polícia nezáľala. Jeho poslednou obeťou sa stala 6. novembra 1990 Svetlana Korostikova. V tom čase už policajti hliadkovali v celej oblasti v civile aj v uniformách. Po vražde Korostikovej bol dokonca aj pristihnutý ako vychádza z lesa, no vyhovoril sa že zbieral huby. Aj tak bol policajtovi podozrivý, a ten ho legitimoval. Keby mu bol pozrel do igelitovej tašky (do ktorej sa huby nezbierajú), bol by našiel odrezané prsia obete. Po náleze mŕtvoly Korostikovej sa zamerali už na Čikatila a neprestajne ho sledovali. 20. decembra 1990 opustil svoj byt, a prechádzajúc sa po meste oslovoval osamelé deti. Vtedy sa policajti rozhodli, a zatkli ho. Nemali síce dosť dôkazov, ale psychologický profil ktorý vypracovali počas rokov pátrania sa na neho presne hodil. Čikatilovi nahovorili že je chorý človek, ktorý nebude za svoje činy stíhaný. Ten sa potom po rozhovore s psychológom rozplakal a priznal sa k vražde 56 ľudí. Vo väzbe sa choval vzorne, ale pri procese sa obnažoval a snažil sa chovať ako blázon. Celý čas pred útokom pozostalých ho chránili v klietke. Bol odsúdený k trestu smrti a 14. februára 1994 bol popravený. Na prechádzke bol zozadu strelený za pravé ucho.