Kurt Lischka

Kurt Werner Lischka bol plukovník SS (SS-Obersturmbannführer) a šéf gestapa na rôznych miestach okupovaných Nemcami počas druhej svetovej vojny. ¨ Narodil sa 16. augusta 1909 v Breslau, Sliezsko, Nemecko (dnes Wroclaw, Poľsko). Lischka bol synom bankového úradníka v Breslau. V roku 1927 maturoval v rodnom meste, potom vyštudoval právo a politické vedy v Breslau a Berlíne. Spočiatku pracoval v rôznych okresných súdoch a v zemskom odvolacom súde v rodisku. 1. júna 1933 vstúpil do SS (č. 195 590). Od 1. septembra 1935 začal pracovať pre gestapo (Geheime Staatspolizei - Tajná štátna polícia) ako konzultant pre cirkevné záležitosti. V roku 1938 dosiahol hodnosť majora SS. V novembri 1938 viedol operáciu ktorá viedla k uväzneniu viac ako 30.000 nemeckých Židov bezprostredne po hromadnom ničení židovského majetku v tzv. Krištáľovej noci. V januári 1940 sa stal hlavou gestapa v Kolíne nad Rýnom. V roku 1938 sa stal doktorom práv a dostal funkciu vedúceho oddelenia gestapa IIB (Židia, slobodomurári, prisťahovalci, pacifisti). V roku 1938 bol povýšený trikrát, naposledy na 11. septembra do hodnosti podplukovníka SS. V novembri 1940 sa stal veliteľom bezpečnostnej polície (Sicherheitspolizei – Sipo) a Bezpečnostnej služby ( Sicherheitsdienst - SD) v Paríži a pracoval ako riaditeľ Úradu II (organizácia, administratíva) a bol aj námestníkom bezpečnostného úradu BdS pod vedením SS-Standartenführera Helmuta Knochena. Tento úrad má na svedomí deportáciu najmenej 73 000 Židov v tranzitnom tábore z Camp Drancy do Osvienčimu. Dňa 20. apríla 1942 bol povýšený na plukovníka SS. Ako šéf gestapa v Paríži, bol Kurt Lischka bol zodpovedný za najväčšie masové deportácie Židov v okupovanom Francúzsku. V septembri 1943 kvôli obvineniu z korupcie bol odvolaný z Paríža do Berlína. Začaté trestné konanie sa však skončilo 27 júna 1944 oslobodením spod obžaloby. Od novembra 1943 pracoval na oddelení IV D 1 Hlavného ríšskeho bezpečnostného úradu (RSHA - Reichssicherheitshauptamt). V apríli 1945 bol úrad evakuovaný do Šlezvicko-Holštajnska (Schleswig-Holstein) na sever Nemecka, kde bol 3. mája 1945 nakoniec úplne nerozpustený. Po skončení vojny Lischka zostal v severnom Nemecku v Sankt Peter-Ording, kde pod falošným menom pracoval ako poľnohospodársky robotník. 10. decembra 1945 ale bola odhalená jeho totožnosť, bol zatknutý Britmi a väznený v britských a francúzskych internačných táboroch. V auguste 1950 bol prepustený do Nemeckej spolkovej republiky potom čo ho denacifikačný súd v Bielefelde vydal oslobodzujúci rozsudok. 18. septembra 1950 ho odsúdil francúzsky vojenský súd v neprítomnosti k doživotným núteným prácam. Nikým nerušený pracoval Kurt Lischka v Kolíne nad Rýnom ako riaditeľ veľkoobchodu s obilím, ktorého majiteľom bola rodina, s ktorou sa priatelil ešte pred vojnou. V roku 1971 sa ho pokúsili uniesť do Francúzska „lovci nacistov“, manželia Beate a Serge Klarsfeld, za čo boli odsúdený k dvom mesiacom väzenia. Lischka v roku 1975 odišiel do dôchodku. 23. októbra 1979 stál Lischka pred okresným súdom v Kolíne nad Rýnom, a bol odsúdený na desať rokov väzenia. Jeho námestník a vojenský veliteľ vo Francúzsku Herbert M. Hagen bol odsúdený na dvanásť rokov väzenia. Obaja boli prepustený po odpykaní dvoch tretín trestu. Lischka bol prepustený v roku 1985. Lischka potom žil so svojou ženou v dome s opatrovateľskou službou v Brühl, kde zomrel 16. mája 1989. Štefan Rencz