Irena Čubírková

Irena Čubírková bola prvou popravenou ženou v Československu za kriminálne skutky po roku 1945. Narodila sa 15. marca1923 v slovenskej obci Vrádište, okres Skalica, Československo. V októbri roku 1951 zavraždila s pomocou milenca a jeho manželky svojho muža Jána Čubírku tak, že ho priotrávila a privalila pecou. Druhého Ambróza Ščepku, zabila v roku 1964 sekerou a potom v peci spálila. Celý príbeh sa začal v decembri 1964, keď vo vlaku na trati Trnava - Bratislava našiel sprievodca v záchode pohodenú odrezanú ľudskú hlavu. Na prelome 50. rokov žila rodina Čubírkových v českom Trutnove. Na prvý pohľad išlo o rodinu veľmi príkladnú a na úrovni. Bývali vo veľkom dome, všetkého mali dostatok, k deťom si dokonca volávali opatrovateľku, čo svedčí o tom, že finančne na tom boli na svoju dobu viac ako dobre. Problém bol však inde, Irena bola ženou prelietavou a bolo o nej všeobecne známe, že máva milencov. Čubírková často svojho manžela podvádzala s inými mužmi. Ján Čubírka ale zistil jej neveru. Irena sa ho preto rozhodla zbaviť. Do svojho plánu zasvätila svojho milenca Václava Bernarta. K spolupráci sa jej podarilo získať aj milencovu manželku, ktorej nahovorila, že Čubírka si jej neveru vymyslel a že s jej mužom nikdy nič nemala. Prvý pokus o vraždu jej nevyšiel. Čubírková sa pokúsila manžela otráviť liekom Fluocit. Tento neúčinkoval, nakoľko sa jednalo o liek na ženské problémy. Vymyslela teda ďalší plán. Čubírková mala manžela vylákať na prechádzku do lesa, kde ho mal Bernart omráčiť a obesiť. Čubírka ale prechádzku odmietol, a tak si zatiaľ zachránil život. Až tretí pokus sa podaril. Dňa 10. októbra 1951 Čubírka lakoval nábytok. Aby lak lepšie vyschol, chcel zniesť z pôjdu kachle a zakúriť v nich. U susedov dokonca zháňal rúru do piecky. Táto skutočnosť neskôr prispela k tomu, že polícia jej uverila, že išlo o nešťastnú náhodu. Irena Čubírková podala manželovi alkohol s liekmi na spanie a Čubírka potom zaspal. Potom zavolala svojho milenca Bernarta, ktorý spiacemu Čubírkovi rozbil hlavu, čím ho zabil. Mŕtvolu potom preniesli pod schody pod povalu, a na mŕtveho Čubírku s Bernartovou zhodili kachle. Vyšetrovanie bolo vtedy skončené ako nešťastná náhoda bez cudzieho zavinenia. Z Trutnova sa Čubírková v roku 1959 presťahovala so svojím druhom Ambrózom Ščepkom do obce Boleráz v okrese Trnava na Slovensko. Tu žili v areáli poľnohospodárskeho statku. Ščepka sa staral o dobytok a Čubírková pásla kravy. Táto zmena bydliska a zamestnania znamenala pre Čubírkovú istý spoločenský pokles. Na predchádzajúcom mieste pobytu v Trutnove žila bohatým spoločenským životom, a teraz sa ocitla s s opilcom a grobiánom pri družstevnom dobytku. Ščepka sa jej v opitosti údajne vyhrážal, že ju zabije. Dňa 7. decembra 1964 oslavoval Ambróz Ščepko meniny. Už od rána popíjal a večer v opitosti spadol zo stoličky a zaspal na podlahe. Vtedy sa Čubírková rozhodla, že sa svojho problémového druha zbaví navždy. Dvakrát ho sekerou udrela do hlavy, hlavu potom oddelila pomocou sekery, noža a sekáča na mäso od zvyšku tela. Telo nebohého potom strčila do pece na chlieb a zakúrila v ňom. Oheň udržiavala celkom 35 hodín, kým z tela nezostal iba popol a niekoľko ohorených zvyškov kostí. Potom hlavu zabalila do montérok, napchala do tašky a odišla aj s taškou na MNV (Miestny národný výbor) ohlásiť zmiznutie svojho druha Ambróza Ščepku. Potom odišla na železničnú stanicu a Ščepkovu hlavu pohodila na toalete. Vlakom potom odišla do Trnavy, kde tiež nahlásila jeho zmiznutie. Hlava bola na záchode vlaku rýchlo objavená, a Čubírková sa tiež dostala na zoznam vypočúvaných. Čubírková pôsobila pri výsluchu neisto a keď potom vyšetrujúci našli na pohovke malú kostičku, o ktorej expertíza preukázala, že nie je živočíšneho pôvodu, pojali podozrenie. Vyšetrovatelia tiež zistili ešte teplú chlebovú pec, pričom Čubírkovej syn potvrdil, že chlieb už dlhšie nepiekli. Pod tlakom dôkazov sa Čubírková priznala.V súvislosti s prípadom v Bolerázi, bol exhumovaný hrob Jána Čubírka. Jeho pozostatky boli podrobené podrobnému výskumu, pričom sa dokázalo že zranenia, ktoré Čubírko utrpel, nemohli za žiadnych okolností spôsobiť padajúce kachle. Čubírková sa potom priznala aj k vražde svojho manžela. Proces s ňou potom s napätím sledovala celá republika. Na posledné pojednávanie sa s matkou prišlo rozlúčiť všetkých jej sedem detí. Každé bolo oblečené v čiernom s červeným kvetom v ruke. Prišli ako na pohreb. Rozsudok nikoho neprekvapil. Čubírková bola odsúdená na trest smrti, žiadosť o milosť bola zamietnutá a dňa 28. septembra 1966 bola v Prahe na Pankráci obesená. Václav Bernart bol odsúdený na 15 rokov väzenia, jeho manželka trestaná nebola, pretože sa preukázalo, že bola Čubírkovou a manželom tak zmanipulovaná, že si plne neuvedomovala, čo robí.