Judith Gyenes

Gyenes Judith bola druhou manželkou generála Pála Malétera (1917-1958) vodcu povstania v Maďarsku v roku 1956. Narodila sa v Budapešti v roku 1932 v rodine právnika a štátneho zamestnanca Istvána Gyenesa, jedného zo zakladateľov strany roľníkov (Nemzeti Parasztpárt). V roku 1945 bol podžupanom kraja Pest, neskôr pracoval na ministerstve vnútra ako vedúci oddelenia. V roku 1947 po uchopení moci komunistami sa na znak protestu vzdal funkcií. Neskôr ho vo vykonštruovanom procese odsúdili na 6. rokov. Na slobodu sa dostal v roku 1960. Jej manžel Maléter Pál bol počas revolúcie v roku 1956 ministrom obrany Maďarska. 3. novembra 1956 po jednaní so sovietskymi okupačnými vojskami ho napriek imunity zatkol šéf KGB generál Serov. V procese s premiérom Imre Nagyom bol odsúdený na trest smrti a popravený 16. júna 1958. Gyenes Judith pre svoj pôvod nemohla po maturite študovať. Pracovala v Štátnom výskumnom ústave rastlinárstva (Országos Növényfajta Kísérleti Intézet). V roku 1955 už ako pani Maléter ju prijali na Agrárnu vysokú školu (Agrártudományi Egyetem). Po revolúcii v roku 1957 musela zase opustiť školu a vo februári aj zamestnanie. Pod svojim dievčenským menom si našla robotu ako robotníčka pri úprave parkov a cintorínov. Začiatkom júna ju vyhodili aj z bytu. Od jesene 1958 (po poprave manžela) musela žiť iba z príležitostných prác, kým sa nezamestnala v centre riadenia poľnohospodárskych družstiev okresu Pest-Nógrád (Pest-Nógrád Megye). Od konca roku 1982 pracovala ako predavačka, od júna 1983 do jari 1985 bola kontrolórkou v ORFI (Országos Reumatológiai és Fizioterápiás Intézet) Štátny reumatologický ústav. Medzitým si urobila knihovnícky kurz a nastúpila do Knižnice dejín lekárstva (Orvostörténeti Könyvtár). Od roku 1992 je knihovníčkou v knižnici venujúcej sa udalostiam z roku 1956. Od roku 1983 sa pravidelne zapájala v hnutí disidentu a na spomienkových stretnutiach pri výročiach revolúcie. Je zakladateľkou spoločnosti Történelmi Igazságtétel Bizottság (TIB), spolok nespravodlivo prenasledovaných, ktorý dosiahol rehabilitáciu obetí povstania z roku 1956 a ich dôstojné pochovanie. Štefan Rencz