Mindszenty József

Mindszenty József, rodným menom Pehm József, bol posledným maďarským primasom v rokoch 1945–1973 (čes. kníže primas, maď. hercegprímás), kardinálom a ostrihomským arcibiskupom. Bol najväčšou osobnosťou maďarskej katolíckej cirkvi dvadsiateho storočia. Bol politickým väzňom nacizmu a komunizmu, v rokoch komunistického režimu sa stal symbolom maďarského odporu voči komunistickému zriadeniu. Narodil sa v švábskej rodine 29. marca 1892 v Csehimindszent, vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku. V roku 1915 ho za kňaza vysvätil biskup, gróf Mikes János v katedrále v Szombathelyi. V roku 1919 počas maďarskej komúny ho boľševici internovali spolu s biskupom. Ešte v tom roku ho menovali za farára v Zalaegerszegu. 4. marca 1944ho pápež Pius XII menoval biskupom vo Veszpréme, a 29. marca na deň svojich 52. narodenín sa stal najvyšším cirkevným úradníkom. Počas vojny protestoval s ostatnými biskupmi proti prenasledovaniu židov, a osobne odovzdal protest námestníkovi premiéra Ferenc Szálasi. O dva týždne ho zatkli, lebo zakázal slúžiť omše z príležitosti výročia prevzatia moci maďarskými fašistami. Väznili ho v Sopronkőhida, neskôr v kláštore rádu „Isteni Megváltó Leányai“ v Sproni v domácom väzení. 20. apríla 1945 sa vrátil do svojho biskupského úradu vo Veszpréme. 29. apríla toho roku podľahol ťažkej chorobe knieža primas Serédi Jusztinián, ostrihomský arcibiskup. Na jeho miesto ho menoval pápež Pius XII, 8. septembra 1945. Po 2 dňoch lehoty na uváženie prijal ponuku pápeža a 7. októbra 1945 bol menovaný ostrihomským arcibiskupom (Esztergomi érsek). Pred slobodnými voľbami v novembri 1945 odsúdil Mindszenty v pastierskom liste „marxistické zlo“ a vyzval veriacich k volebnej podpore Strany nezávislých maloroľníkov. Po voľbách, ktoré maloroľníci presvědčivo vyhrali, ešte neúspešne podporoval ideu obnovenia Maďarského kráľovstva. 21. februára 1946 ho menoval pápež kardinálom. Po prevzatí moci komunistami sa cirkev stala terčom útokov, a on sa zase stal obeťou ich zvôle. Odolával tlaku a odvetnými opatreniami sa snažil udržať pokoj, ale 26. decembra 1948 ho zatkli a uväznili v budapeštianskej budove štátnej polície (predtým gestapa) na Andrássyho triede 60. (dnes múzeum teroru). Tu ho podrobili výsluchom, podávali mu psychotropné látky, no napriek tomu sa im nepodarilo ho prinútiť priznať sa ku vykonštruovaným obvineniam, preto vyhotovili falošné zápisnice ktoré v jeho mene podpísal grafológ Sulner László a jeho manželka. Na základe falošných obvinení ho vo vykonštruovanom procese odsúdili na doživotie. Na tlak zahraničia a pre chorobu ho 8. februára 1949 umiestnili do domáceho väzenia v Püspökszentlászló a neskôr vo Felsőpetény. Tu ho oslobodil 30. októbra 1956 markgróf, major Antal Pálinkás a odviezol do Budapešti. Tento dôstojník, ktorý ho priviezol z internácie bol neskôr za režimu János Kádár popravený. V čase maďarskej revolúcie v novembri 1956 prijímal zahraničné delegácie a uvoľnil z úradov kňazov kolaborujúcich s komunistami. Po krvavom potlačení povstania sovietskou armádou bol nútený požiadať o ochranu na americkom veľvyslanectve. 28. septembra 1971 po dohode Maďarskej republiky so Svätou stolicou napriek svojej vôle (poslúchol pápeža) musel opustiť Maďarsko. Pri stretnutí s pápežom Pavel VI. mu odovzdal svoj biskupský kríž aj prsteň, čím sa zriekol svojho úradu. Keby tak neurobil, nesmel by opustiť Vatikán a viesť pastoračnú činnosť podľa dohody Svätej stolice s maďarskou vládou. Po tomto kroku sa presťahoval do Viedne, kde žil až do smrti v seminári „Pázmáneum“ ktoré patrí podľa cirkevného práva ešte z čias Rakúsko-Uhorska pod správu maďarských primasov. Veľa cestoval medzi maďarskými emigrantmi a navštívil všetky miesta na svete kde žili a pokračoval vo svojej pastoračnej práci. Kardinál Mindszenty József zomrel počas operácie rakoviny prostaty 6. mája 1975 v nemocnici vo Viedni. Podľa jeho želania ho pochovali v maďarskej kaplnke v kláštore Mariazell. Po zmene režimu v Maďarsku previezli jeho pozostatky v roku 1991 do krypty baziliky v Esztergome (Ostrihom). Štefan Rencz