Bohumil Vošahlík

Po maturite na obchodnej škole pracoval krátko v obchodnom dome Brouk and Babka, potom prešiel k firme Thalia Kino Co. (1925), neskôr premenované na Piras Thalia Kino Reclame Co. Distribuoval reklamné snímky po pražských kinách a z vyradených súčiastok si s otcom zostavil prvú kameru. Pracoval na českých verziách zahraničných reklám, neskôr i sám natočil niekoľko reklamných spotov a reportáž o stavbe Grandhotelu Steiner, žiadny sa však nezachoval. Piras nechala zničiť všetky svoje archívy. Za okupácie pracoval ako nezávislý autor na propagačných a osvetových filmoch. Alabad a had, Vďačný chovanci, Príroda nás volá, Zemiak kráľ kuchyne. Prvým skutočným dokumentom bol snímok V starom mlyne (1941) o zanikajúcej profesie mlynárov. Zahral si v reklame na holiace strojčeky Zachránené šťastie . Po vojne s J. Lehovcom a E. Klosom spoluzakladateľ KF (1945), kde sa stal výrazným režisérom populárnych vedeckých a osvetových snímkov. Z počiatku natáčal na svoju pred vojnovú kameru, často prejavil technický ostrovtip, odtiaľ pochádza aj prezývka Koumal, pre spolupracovníkov bol Bohoušek. Výnimočne točil i agitky, väčšiu časť však tvoria snímky neutrálne: varoval pred dopravnými nehodami, nešťastím na železniciach, rodičovskou nepozornosťou. Rád a často sa venoval medicíne taktiež životospráve nastávajúcich matiek a hlavne medzinárodne oceňovaný dokument Znovuzrodenie (1950) o probléme krvného Rh faktoru. Je vystavený dramaticky, k najpôsobivejším pasážiam patrí výmena krvi v obehovom systéme práve narodeného dieťaťa. V druhom pláne je výzva k častejším návštevám nastávajúcich matiek v poradňách pre tehotné. Medzi najvýraznejšie patria ešte dva snímky tentokrát z oblasti vedy a techniky. Smrtiaci zvuk (1947) a Čo vieme o svetle (1955). Prvá názorne predvádza účinky ultrakrátkych vĺn zvuku pri chemických a fyzikálnych procesoch, druhá sa zamýšľa nad poznatkami o svetle, obidva ukazujú nápaditosť s ktorou prekonával často ťažko uchopiteľné látky. Vedel poetizovať i také námety ako obsluhu sklenárskeho automatu (Obsluha dávkovala), polarograf (obidva 1952), funkcia chladiarenských vozov (Pod bodom mrazu, 1958) alebo mechanizmus čiernobieleho a farebného tv obrazu. Niekedy volil reportáž napr. Hlas zeme (1949) o montáži rozhlasového zariadenia a inokedy fejtón: Premeny vzdušného mora (1952) o premenách a predpovediach počasia. V Nepriateľovi hluku (1962) pred kamerou experimentoval s vplyvom hluku na ľudský organizmus a dáva ho do súvislosti s rastúcou civilizačnou záťažou. Vytvoril i strihové snímky o vývoji prístrojov na záznam zvuku Ako ľudia zajali zvuk (1957) i kinematografických prístrojov Ako ľudia zajali pohyb (1962) a začal točiť aj diel triptychu Dejiny svetovej kinematografie (1964), ktorý po jeho smrti dokončil V. Količ Dôležitou oblasťou je aj miestopis, ktorý sa vyznačuje znalosťou prostredia, točil koprodukčné snímky s Defa NDR: Hory a more a Ostrov na Baltu (1956). Prvý priblížil spoluprácu filmárov ČSR a NDR a predstavil krásy Vysokých Tatier i prímorie Baltu, druhý, farebný, líčil prírodné a turistické krásy ostrova R.ujana Niekedy použil postupy hraného filmu ako bol zvyknutý z reklám, tieto snímky však trpia nepresvedčivosťou Prišiel na návštevu (1956) S Emanom Fialom v hlavnej roly je propagáciou všetkých druhov poistenia, Ďaleko od stromu (1957) s Ottom Lackovičom o zubných kazoch a ich predchádzaniu, Zbohom 20. storočie (1961) o technických zázrakoch okolo nás a skoro sci-film Cesta do veku petrolejových lámp (1961) o troch chlapcoch, ktorí sa potĺkajú mestom a stretnú muža, ktorí im ponúkne cestu proti prúdu času. Patrí ku klasikom českého dokumentu, hlavne v oblasti techniky a vedy. Získal vyznamenanie Za vynikajúcu prácu (1955).