Imre Jeney

Jeney Imre bol maďarský režisér a scenárista. Narodil sa v Nagyernye (dnes Ernei, Rumunsko), 12. júla 1908 v Rakúsko – Uhorsku v rodine evanjelického kňaza Jenei Sándor a jeho ženy Zoltáni Ilona. Základné vzdelanie získal v miestnej škole, na strednú školu chdil do evanjelického kolégia v Marosvásárhely (dnes Turgu Mures v Rumunsku). Po maturite študoval na Technickej univerzite v Budapešti odbor stavebníctva, kde aj získal diplom. Po štúdiu zostal v Budapešti, ale nevenoval sa stavbárčine. Dostal sa do filmárskeho sveta a začal písať scenáre, neskôr sa stal asistentom režiséra a napokon režisérom. V roku 1944 režíroval film „És a vakok látnak“ (Aj slepí vidia), ktorý sa vymykal z jeho predchádzajúcej tvorby. V tomto filme spracoval tragédiu obyčajného človeka, vodoinštalatéra. Týmto filmom sa stal spolu so Szőts Istvánom (film „Emberek a havason“) priekopníkom maďarského neorealizmu. Bohužiaľ zmena politickej situácie po prevzatí moci fašistami (1944) obom režisérom prekazila ďalšiu tvorbu, lebo obaja odmietli spoluprácu s novým režimom. Bola im úplne zakázaná činnosť v ich tvorivom vrchole. Novému režimu po vojne sa tiež nestal servilným, a odmietol režírovať budovateľský film „Gyarmat a föld alatt“ (1952). Zvolil kompromis asistenta réžie. V roku 1957 spolu s Istvánom Békeffym a herečkou Ida Turay opustili vlasť a pracovali vo filme v Rakúsku, Nemecku, Švajčiarsku a Španielsku. Po páde komunizmu v Maďarsku sa vrátil domov. Zomrel v roku 1996 v Budapešti Štefan Rencz