Vladimír Sís

Sís Vladimír bol scenárista, režisér, textár a spisovateľ. Bol manželom výtvarníčky Aleny Sísovej (nar. 1925), otec spisovateľa a maliara Petra Sísa (nar. 1949), žijúceho od roku 1984 trvalo v USA, a tv. režiséra Davida Sísa (nar. 1962). Pracoval v továrni u Baťu a po UMPRUM (1942) sa vrátil naspäť, ale do trikového ateliéru. Prešiel do Štúdia populárne vedeckých a náučných filmov KF v Brne (1946 – 1951), kde točil dokumenty o folklóre (Ľudia pod snehom, 1948 – Dary Južnej Moravy, Mesto medzi lesmi, obidva 1949), archeológii a remeslách (Po stopách starých Slovanov, 1949 – Stvorenie z hliny, 1950) a filmy inštruktážne i vedecké (Formovanie a liatie, 1951 – Nový priemysel, 1952). Nastúpil na vojnu (1952) do ČAF, kde točil armádne filmy. S kameramanom Josefom Vanišom ich poslali natáčať stavbu cesty z Číny do Tibetu (1953 – 1954). Pobyt zúročili v celovečernej reportáži Cesta vedie do Tibetu (1956). Sís sa takto stal 1. český filmár, ktorý natáčal v Lhase. Vytvoril i sériu kníh Der Weg nach Lhasa (1956), Tibet a Zem zastaveného času (obidva 1959). Po návrate točil emotívne eseje Minúty v Paríži (1957) a Malá cesta Gréckom (1958). Stal sa režisérom v FSB (1958) a venoval sa hranej tvorbe. Debut Život pre Jána Kašpara (1959) zaznamenal úspech, nasledujúce komédie U nás v Mechove a Ľadový muži (obidva 1960) divácky nezaujali. Jedinečným projektom bol koprodukčný veľkofilm Akcia Kalimantan (1962), rekonštrukcia dramatických bojov v Indonézii z rokov 1945 – 1947. Behom natáčania sa Sís k dokumentu vrátil farebnými dokumentmi reportáží Dvanásť minút pod rovníkom, Letecký deň, Mesto na vode a Tropický koktail (všetko 1962). Počas kariéry realizoval niekoľko celovečerných filmov zostavených z ukážok z českých hraných filmov prekladaných buď novými hranými pasážami, alebo reportážnymi záznamami – či už išlo o určitý filmový žáner (90 minút prekvapení, 1964 – Spievajúci film, 1972) či o konkrétnu postavu a prierez jej dielom (o Vlastovi Burianovi Kráľ komikov, 1963 – o Martinovi Fričovi Muž, ktorý rozdával smiech, 1970 – Sólo pre Jaroslava Marvana, 1971). Výnimočný výtvarne koncipovaný bol film o filmovom a divadelnom diele Emila Františka Buriana Blues pre EFB (1980) a čistý experiment Múzeum zázrakov (1964). Divácky zaujal televíznou sériou Hudobný archív sa prestavuje 1 – 3 (1975, 1977) o osobnostiach jazzu: Jaroslav Ježek, Ella Fitzgerald, Duke Ellington či Louis Armstrong. Vrátil sa i k hranému filmu a do čs. kinematografie sa zapísal prepisom hry Zdeňka Pospíšila Balada pre banditov (1978) s Miroslavom Donutilom a Ivou Bittovou v hlavnej úlohe. Nasledoval experiment s Boleslavom Polívkom a Jiřím Pechom Poslední leč (1981) a filmy s Jiřím Suchým a Jitkou Molavcovou Jonáš a Melicharová (1986) a Jonáš 2 alebo Ako je dôležité mať Melicharovou (1988). Písal i texty piesní, ktoré využíval okrem iných Jiří Sequens vo filmoch o pražskom podsvetí (tv. seriál Hřísní lidé mesta pražského, 1968). Napísal i knihy: Žáci hrušnového sadu, Testament Pana Tena (1988) a čínsku kuchárku Počítaní nudliček v jarní polévce (1991).