Gábor Péter

Péter Gábor sa narodil ako Eisenberger Benjámin v Újfehértó, 14. mája 1906 . Bol to maďarský komunistický politik, náčelník tajnej polície ÁVO, neskôr ÁVH v rokoch 1945-1952. Mal veľký podiel na príprave a uskutočňovaní vykonštruovaných politických procesov, kým aj on nebol v podobnom procese sám odsúdený. Narodil sa v židovskej rodine Péter Eisenberger a Róza Meczner. Pôvodným povolaním krajčírsky robotník. Do robotníckeho hnutia sa zapojil koncom 20. tych rokov. V roku 1931 vstúpil do komunistickej strany. Pôsobil aj v odboroch Vörös Segély (Červená pomoc). V roku 1943 bol členom vedenia strany. V januári 1945 ho menovali za veliteľa politického oddelenia (Politika Rendészeti Osztálya) budapeštianskej polície. Rýchlo stúpal, a čoskoro sa stal náčelníkom tajnej polície ÁVO a neskôr ÁVH (obdoba čsl.ŠTB). Počas jeho vedenia sa dopúšťali mnohých nezákonností a zločinov proti ľudskosti. V roku 1952 ho zbavili funkcie a vylúčili zo strany. Dňa 3. januára 1953 ho zatkli vo vile Mátyása Rákosiho (prvý tajomník komunistickej strany). Zatkol ho osobne minister obrany Farkas Mihály ( pôv.menom Lőwy Hermann) , ktorý bol ukrytý za závesom so slovami: „Je koniec hry“. Najprv ho držali na neznámom mieste, potom ho previezli do väzenia na ulici Conti. Po celý čas mal na rukách putá, kým ich po osobnej intervencie tajomníka sov. veľvyslanectva Valerija Aleksanroviča Tyskova nesňali. Jeho manželku Simon Jolán, sekretárku Rákosiho, tiež zatkli. Súd s Péterom Gáborom a spol. začal podľa vzoru antisemitských vykonštruovaných súdov vo východnom bloku na jeseň 1952 ako u nás so Slánskym, v Rumunsku s Ana Pauker, či leningradskými lekármi. Totiž po zatknutí a poprave šéfa NKVD v Sovietskom zväze Lavrentija Pavloviča Beriju, naskytla sa Rákosimu možnosť zvaliť vinu za všetky zločiny komunistov na tajnú službu zosobnenú jej šéfom Péterom Gáborom. Bol odsúdený najvyšším vojenským súdom v roku 1954 na doživotie, no najvyššia vojenská rada súdu mu zmiernila trest v roku 1957 na 4. roky. V roku 1959 bol prepustený. Do času, keď nastúpil do dôchodku, pracoval v knižnici. Zomrel 23. januára 1993. Za svoje zločiny nikdy v skutočnosti nepykal. Štefan Rencz