Mihály Farkas

Farkas Mihály sa narodil v židovskej rodine ako Lőwy Hermann, v Abaújszántó, 18. júla 1904. Bol to komunistický politik, minister obrany a jeden z mocnej „Trojky“ (József Révai, Jenö Gerő, Mihály Farkas) zoskupenej okolo prvého tajomníka komunistickej strany Maďarska, Mátyása Rákosiho (Rosenfeld Mátyás). Jeho syn, Farkas Vladimir, bol smutne známy dôstojník komunistickej tajnej polície ÁHV. Po Trianonskej zmluve (Košice pripadli Československu) rodina zostala v Košiciach. Od roku 1920 pracoval v aparáte komunistickej strany v Košiciach a Prahe. Za svoju činnosť bol v rokoch 1925-1929 väznený. Po prepustení za zúčastnil bojov v španielskej občianskej vojne, potom odišiel do Sovietskeho zväzu. Počas druhej svetovej vojny pracoval v Moskve ako protivojnový propagandista. Neskôr ako všetci maďarskí komunisti ukrývajúci sa v ZSSR koncom roka 1944 prišiel do Maďarska. V tom čase si aj zmenil meno z Lőwy na Farkas. Popri zoskupení Rákosi Mátyás, Gerő Ernő a Révai József aj on zastával vedúce postavenie vo vznikajúcej monopolnej štátnej strane. Od mája 1945 bol členom MKP (Magyar Kommunista Párt), jej ústredného výboru, politického výboru a sekretariátu. V roku 1945 sa stal štátnym tajomníkom vnútra, v roku 1946 ho zvolili za zástupcu prvého tajomníka strany. V roku 1948 došlo k zlúčeniu MKP (Maďarská komunistická strana) a Magyarországi Szociáldemokrata Párt (Maďarská sociálnodemokratická strana ) a vznikla Magyar Dolgozók Pártja (MDP), Strana maďarských robotníkov. Tu sa stal tajomníkom strany popri Kádár János a Marosán György. Od 9. septembra 1948 do 2. júla 1953 bol ministrom obrany. V novembri 1950 spolu tajne založil s Rákosi a Gerő, Honvédelmi Bizottság (HB), Štátny obranný výbor, ktorého členom sa stal aj on. Jeho úlohou bolo vylúčiť každým spôsobom z armády dôstojníkov - absolventov vojenskej akadémie Ludovika, ktorá bola dôstojníckou školou minulého režimu. Bol jedným z organizátorov „procesu s generálmi“, kde bolo v priebehu niekoľkých minút odsúdených k trestu smrti 10 generálov a jeden plukovník, štyrom generálom neskôr zmenili trest, šiestich vysokých dôstojníkov odsúdili na nútené práce. Vojakov falošne obvinili z vlastizrady a špionáže v prospech Juhoslávie. Všetci odsúdený k smrti boli potupne popravený obesením. V roku 1949 sa odlúčila spod ministerstva vnútra tajná polícia ÁVO, neskôr ÁHV a priradili ju pod HB, čím de facto bola pod vedením armády a Mihálya Farkasa, pod vedením ktorého sa diali nezákonnosti. V roku 1949 spolu s Jánosom Kádárom, ktorý bol ministrom vnútra zaujal činnú úlohu pri koncepčnom procese s bývalým ministrom László Rajkom (falošne obvinený a popravený vlastnými súdruhmi 15. októbra 1949). V roku 1953 po smrti Stalina prejavil sebakritiku, zbavili ho ministerského postu a spolu s Révaim vylúčili z ústredného výboru strany. V dňoch povstania v októbri 1956 bolo jednou z požiadaviek postavenie Rákosiho a Farkasa pred ľudový súd. Na jar 1957 po potlačení povstania sovietskou armádou bol postavený spolu s Péterom Gáborom (náčelník ÁHV) za zločiny počas „kultu osobnosti“ pred súd a odsúdený k 16. rokom väzenia, odkiaľ sa dostal na slobodu v roku 1961. Potom pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Gondolat Kiadó. Nikdy nezaprel svoje komunistické presvedčenie a stále trval na svojej nevine. To že ho opustila a zavrhla rodina, spoločnosť, ako aj strana s nim už v politike nepočítala, viedlo k depresiám, ktoré vyústili v samovražde 6. decembra 1965. V hranom dokumentárnom filme Á.V.H. (2012) ho stvárnil herec Sándor Oszter Štefan Rencz