Naďa Nináčová

Narodila sa v obci Kovarce (okr. Topoľčany), gymnázium vyštudovala v Michalovciach, po maturite sa rozhodla pre štúdium medicíny, no krátko po druhej svetovej vojne ho zanechala. Spočiatku sa angažovala v divadle Úsvit v Michalovciach, v roku 1947 prešla do Slovenského divadla v Prešove, v ktorom debutovala v hre E. F. Buriana Hrádze medzi nami. Na prešovskom javisku sa objavovala v komediálnom repertoári, v operetách, hudobných komédiách a postupne sa prepracovala k výrazným postavám klasického súčasného svetového dramatického umenia, a to od Moliera po Shakespeara, Ostrovského, J. Chalupku, J. Záborského, J. Palárika, I. Stodolu, Urbánka a ďalších. Suverénne spájala slovný prejav s gestom a mimikou, jej vystúpenia charakterizovala kultivovanosť, šarm a temperamentnosť. V odborných kruhoch si vyslúžila hodnotenie "noblesná herečka". Divadelná dráha Nade Nináčovej trvala 37 rokov. Patrila k tým, ktorí sa podstatným prínosom, najväčšou mierou zaslúžili o umelecký rast a profesionálnu zrelosť súboru. Aj ona vytvárala most, ktorý spája éru prvých pionierskych rokov prešovského divadla s jeho súčasnou tvárou. Talent, vnútorná intenzita a temperament, elementárny javiskový cit umožnili, aby Naďa Nináčová svoje zavše až aristokraticky ladené ženstvo uplatnila v značne širokom a pomerne rôznorodom repertoári. Aj v postavách starien a rozlohou textu neraz i v skromných úlohách ostávala prvou dámou prešovského javiska, ktorá si najmä citovou podmanivosťou a elegantnou pôvabnosťou prejavu získala publikum všetkých generačných vrstiev. Postavy: Anka (Hrádze medzi nami, 1947) Dorina (Tartuffe, 1950) Anna Tárnoková(Hamlet nemá pravdu,1962) Regina (Túžba sobotňajšieho večera, 1962) Emília Marty (K. Čapek, Vec Makropulos, 1963) Daria (Spenený kôň, 1966) lady Milfordová (F. von Schiller, Úklady a láska) Raněvská (A. P. Čechov, Višňový sad) Olívia (W. Shakespeare, Večer trojkráľový) Sokolová (J. Palárik, Inkognito) Zem (Matkino pole, 1974) Jevdokija Ivanovna (Svadba pre Európu) Teta Mery (Strieborný jaguár, 1975) Giza (Keď sa mačky hrajú, 1982) Mária (Ostrovy zdanlivé, 1983) Jedným z jej vrcholných výkonov na sklonku života bola kreácia Iriny Arkadinovej v Čajke (1980). Spolu so svojimi kolegami z DJZ účinkovala v mnohých rozhlasových hrách. Ako továrnikovu manželku sme ju mohli počuť vo filme Jerguš Lapin (1960). Prevzaté z :http://www.presov.sk/portal/?c=12&id=15144 Štefan Rencz