Viliam Široký

Viliam Široký bol slovenský komunistický politik. Jeho meno je úzko späté z najtemnejším obdobím vlády KSČ, s päťdesiatymi rokmi dvadsiateho storočia. Narodil sa 31. mája 1902 v Bratislave.Základnú a meštiansku školu navštevoval v Bratislave. Neskôr bol pracovníkom železníc. Vo svojich 19. rokoch vstúpil do KSČ. Čoskoro sa stal pracovníkom aparátu stravy, a po nástupe Gottwalda na jej čelo, rýchlo postupoval v straníckej hierarchii. Stal sa funkcionárom a pracovníkom najvyšších orgánov KSČ. Účastník protifašistického ilegálneho odboja. Pôsobil ako sekretár KV KSČ v Banskej Bystrici. Široký prispel k vypracovaniu Plánu hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho povznesenia Slovenska, ktorý predniesol na celoslovenskej konferencii KSČ v Banskej Bystrici v máji 1937. 3. júla 1941 bol zatknutý v Banskej Bystrici, keď sa vrátil z Moskvy, kde sa mal spojiť s vedúcimi predstaviteľmi ilegálnej KSS. Po oslobodení sa stal predsedom československej vlády, poslancom NZ a SNR, a členom najvyšších orgánov NF a ZČSSP. Viliam Široký bol predstaviteľom obdobia kultu osobnosti a iniciátor politických procesov na Slovensku. Spoločne s Václavom Kopeckým patril Široký k agentom sovietskej tajnej služby. Bol aktivnym členem NKVD. Jeho úlohou bolo informovať moskovské vedenie predovšetkým o činnosti Klementa Gottwalda. Bol jedným z hlavných strojcov boľševického teroru v Československu , likvidácie demokratických oponentov KSČ na konci 40. a v prvej polovici 50. rokov. Známym sa stal takzvaný „proces s buržoaznými nacionalistami“, pomocou ktorého Široký docielil odsúdenie svojho najväčšieho politického rivala a soka v boji medzi slovenskými komunistami – Gustáva Husáka (zatkli ho v roku 1951 a roku 1954 ho odsúdili na doživotie. Neskôr ho v roku 1960 amnestovali). Široký zastával významné vládne posty. Najprv bol podpredsedom vlády (1945–1953), ministrom zahraničných vecí, neskôr predseda vlády (1953–1963), predseda Komunistickej strany Slovenska (1945–1954) a predovšetkým členom predsedníctva Ústredného výboru KSČ. Na začiatku 60.rokov dochádza k postupnému uvoľňovaniu diktatúry, a tým sa stal Široký nepohodlným pre vedenie v čele s Antonínom Novotným. Po rehabilitácii niektorých politikov odsúdených počiatkom 50. rokov bol sovietsky agent Široký zo štátnych a straníckych funkcií odvolaný. V roku 1968 mu bolo pozastavené členstvo v KSČ, tesne pred smrťou v roku 1971 mu bolo obnovené. Prispieval do mnohých novín a časopisov, výbery článkov a prejavov vyšli knižne. Zomrel v Prahe 6. októbra 1971. Štefan Rencz