Karel Vaš

Podplukovník JUDr. PhDr. Karel Vaš je bývalý československý vojak, dôstojník vojenskej zpravodajské služby OBZ, spolupracovník sovietskej tajnej služby NKVD, a prokurátor vykonštruovaných súdnych procesov. Aktívne sa zúčastnil na justičnej vražde generála Heliodor Píka. Bol oddaným podriadeným Bedřich Reicin, šéfa vojenskej rozviedky, ktorého protizákonné rozkazy vedome plnil. Osobne sa podieľal na odsudzovaní nevinných. Narodil sa 20. marca 1916 v Užhorode, Podkarpatskej Rusi vo vtedajšom Rakúsko – Uhorsku v rodine maďarského advokáta. Osemročné gymnázium ukončil v Užhorode. Keď mal 17 rokov, vstúpil do komunistickej strany. Neskôr bol tajomníkom Hnutia priateľov Sovietskeho zväzu a demokratického Španielska. V roku 1936 bol pre násilnosti počas demonštrácie odsúdený na 14 dní väzby. V Prahe študoval na Karlovej univerzite právo. Promoval 12. februára. Na príkaz KSČ sa vrátil v máji 1939 do Užhorodu, ktorý bol v tom čase obsadený Maďarskom. Tu mal na starosti organizovanie ilegálneho mládežníckeho hnutia, a neskôr sabotáží. Koncom roku 1939, keď začali zatýkať komunistických funkcionárov, dostal príkaz emigrovať do ZSSR. Pri prechode hranice ho zadržala sovietska hliadka a zatkli ho. Väznilo ho NKVD, a neskôr bol za údajnú špionáž odsúdený na 3 roky nútených prác v gulagu na Kome. Jeho viera v komunizmus ale zostala nezlomená, začal spolupracovať s NKVD. Prihlásil sa do formujúcej sa novej Československej jednotke v Buzuluku, a 4. januára 1943 ho z gulagu prepustili. O vznik jednotky sa zaslúžil práve Heliodor Píka, veliteľ vojenskej misie v ZSSR a veľvyslanec Československej exilovej vlády v Londýne. Generál Píka bol jeho neskoršou justičnou obeťou, ktorú dal popraviť. Pre vadu zraku ho zaradili do kancelárskej služby ako pisára roty. Od 16. februára 1943 bol pridelený k poľnému prokurátorovi, nakoniec bol predseda poľného súdu. 1. januára 1945 nastúpil do spravodajského oddelenia 1. čs. samostatnej brigády ako zástupca náčelníka OBZ Bedřich Reicin Prešiel spravodajskými školeniami NKVD, s ktorou potom udržiaval kontakt . Prijímal pokyny dôstojníkov NKVD , dodával im informácie a vydával im československých občanov až do konca roku 1957. Stal sa náčelníkom oddelenia vnútornej ochrany 1. Československého armádneho zboru. Jej úlohou bolo likvidovať nacistické agentúry, stíhať kolaborantov a sledovať „štvavé elementy“. Ako špióni boli označovaný aj oponenti komunizmu, či kritici pomerov v Červenej armáde. OBZ pod Reicinovým a jeho vedením viedlo deportácie československých občanov, hlavne slovenských dôstojníkov do ZSSR za účelom internácie, vylučovanie osôb nemeckej a maďarskej národnosti z armádneho zboru a ich deportácia do ZSSR. Deportácia neušetrila ani emigrantov z roku 1917, ktorí ušli pred bolševizmom z Podkarpatskej Rusi. Poslali ich do gulagov. Všetky výsluchy, násilie a zastrašovanie nepohodlných osôb robil podľa pokynov NKVD. Po oslobodení sa dopustil viacero porušení medzinárodného práva, tým že predal do Poľska a ZSSR občanov, ktorých tam potom bez súdu popravili. V roku 1956 priznal aj na spoluúčasti únosu poľskej diplomatky, ktorá chcela emigrovať. V decembri 1947 bol po rozporoch s Reicinom prepustený zo spravodajskej služby. Dôvodom bola vraj opitosť na verejnosti. Karel Vaš bol preradený k Vrchnej vojenskej prokuratúre v Prahe. Neskôr sa stal vyšetrujúcim sudcom Štátneho súdu v Prahe. V tom čase dokončil od 9.júna do novembra 1948 výsluch gen.Píku. Píkovi sa ale podarilo posielať synovi motáky, v ktorých zdôraznil že výpovede sú výmysly Vaša. Vaš mal príkaz od sovietskeho diplomata a rezidenta NKVD Chazanova zdelenie, že sovietske vedenie má záujem aby čo najskôr prípad uzavrel aj pomocou falošných dôkazov. V dohoda medzi Reicinom a Vašom bola tak stanovená, že súdny proces nezačne skôr, než bude možné udeliť trest smrti. Karel Vaš pracoval na vyše 100 prípadoch, kde navrhol desiatky trestov smrti, z ktorých 12 bolo aj vykonaných. 1. mája 1949 sa stal predsedom senátu Vrchného vojenského súdu v Prahe, od jesene 1950 bol náčelníkom súdneho oddelenia hlavnej súdnej správy Ministerstva národnej obrany. V marci 1951 ho zbavili služby a poslali do zálohy. V auguste ho zatkli lebo sa dostal na zoznam nepohodlných a nebezpečných komunistov (Rudolf Slánský a Reicin) už zabehnutého totalitného režimu. Poldruha roka bol vo väzení v tzv.Domečku, kde na vlastnej koži okúsil vyšetrovacie metódy ktoré s Reicinom zaviedli. 31. júla 1953 za vlastizradu, špionáž, spoluúčasť na vražde, rozvracanie chodu vojenských súdov a spolčenie sa s juhoslovanským špiónom dostal doživotné väzenie. Výkon trestu nastúpil v Leopoldove. Tu ho jeho obete z vykonštruovaných procesov s ktorými bol teraz pod jednou strechou, náležite odmenili bitkami. Nie byť uväzneného duchovenstva a generality, boli by ho zabili. Vďaka amnestiám prezidenta mu bol v roku 1955 znížený trest na 25 rokov. 21. septembra 1956 bol oslobodený spod žaloby (obvinenia mu neboli dokázané) a prepustený. Odvolanie generálneho prokurátora proti prepusteniu Najvyšší sú zamietol. Po prepustení pracoval v knižnici ministerstva spravodlivosti, potom ako pomocný robotník na stavbe a nakoniec ako referent v Mototechne. V 60. rokoch diaľkovo vyštudoval históriu na FF UK. Potom pracoval na vojenskej správe Vojenskej politickej akadémie Klementa Gottwalda ako novinár a redaktor, kým neodišiel do dôchodku. Po revízii procesu Heliodora Píku v roku 1968 vyšli na povrch skutočnosti, ako sa získaval dôkazový materiál proti Píkovi. 13. februára 1990 Karlovi Vašovi bola zamietnutá žiadosť o súdnu rehabilitáciu. V roku1998 bol obvinený zo zneužitia úradnej a služobnej moci, čím rozhodnou mierou prispel k odsúdeniu gen.Píku k trestu smrti. Neskôr sa obvinenie prekvalifikovalo na trestný čin vraždy. Nakoniec Najvyšší súd 12. júna 2002 všetko zamietol tým, že je premlčané a neopodstatnené. JUDr. Karel Vaš zomrel 8. decembra 2012 v dome dôchodcov v Prahe. Štefan Rencz