Ondrej Bartko

Ondrej Bartko, ThB. sa narodil 13.8.1915 v rázovitej podtatranskej obci Važec, ktorá zaujala aj českého maliara Jána Hálu, ktorý tu prežil celý svoj tvorivý život. Pochádzal z roľníckej rodiny, jeho starý otec tu bol rychtárom. Otec Michal padol v Halíči v roku 1915 a svojho syna nikdy nevidel. Zachoval sa len jeho list, ktorý potvrdzuje, že sa o jeho narodení dozvedel. Táto história z jeho života je spracovaná aj vo filme Slováci na Piave /STV a Medical Trade, s.r.o. 2008, scenár Drahoslav Machala, réžia Fedor Bartko/. Matka Mária rodená Chovanová mu zomrela v roku 1932 jeho počas gymnaziálnych štúdií, ktoré absolvoval na Hodžovom gymnáziu v Liptovskom Mikuláši.Štúdium ukončil v roku 1933 a v tom roku začína študovať na Československej štátnej teologickej fakulte evanjelickej v Bratislave /1933-1937/. Pôsobil ako biskupský kaplán v Bratislave a seniorálny kaplán v Trenčíne /1937-1941/. Ako farár v Kšinnej /okres Bánovce nad Bebravou/ a v Bratislave /1941-1993/. V roku 1942 sa oženil s Annou r.Jurčovou, ktorá pochádzala z Horných Zeleníc /okres Hlohovec/. V Bratislave pôsobil od roku 1947 do roku 1993 ako farár pre slovenských a nemeckých evanjelikov. 25 rokov bol konseniorom Bratislavského seniorátu. Vo svojom živote sa hlásil k myšlienkam kresťanstva a k programu Demokratickej strany. V obci Kšinná sa zapojil do protifašistického odboja, v roku 1944 tu vyhlásil znovuobnovenie Československej republiky, zachránil viacerých občanov a obec pred vypálením po potlačení SNP. Po druhej svetovej vojne mu bol udelený Československý vojnový kríž 1939. Počas obdobia totality bol odsúvaný v cirkvi a spoločnosti do pozadia, pretože sa nikdy a žiadnym spôsobom nezapájal do podpory tohoto režimu. Spolu s manželkou mali 3 deti, chlapcov Ivana, Fedora a Ondreja. Bol kazateľom, teológom, publicistom , prekladateľom z nemčiny, autorom desiatok článkov a básní publikovaných v prevažne kresťanských periodikách vydávaných na Slovensku. Zostavil zbierku básní Martina Rázusa a próz E.B.Lukáča a na dôchodku pôsobil ako autor spolupracujúci so Slovenským rozhlasom, Slovenskou televíziou, Evanjelickým mediálnym programom a Slovenským evanjelizačným strediskom pre masmédiá. V roku 1997 napísal scenár k dokumentárnemu filmu STV Ján Čajak, ml., v roku 2001 k filmu Štefan Krčméry, v roku 2003 k filmu Ľudmila Podjavorinská, v roku 2004 k filmu Potrebujem tvoje ruky. Zomrel vo veku nedožitých 93 rokov dňa 13. júna 2008 a je pochovaný na bratislavskom cintoríne Slávičie údolie , v sektore XIII., spolu so svojou manželkou Annou.