Anna Bučinská

Ing. Anna Bučinská sa narodila 21. decembra 1944 v Bratislave v rodine technického úradníka. Rodičia pôvodom z Ukrajiny sa zoznámili počas vysokoškolských štúdií v Československej republike. Vychovali tri deti: najstaršieho Mikuláša, dcéry Halinu a najmladšiu Annu.Hanka, ako Annu nazývali blízki, absolvovala jedenásťročnú školu P. Jilemnického v Bratislave, kde aj v roku 1963 zmaturovala. V tom istom roku začala študovať na Chemickotechnologickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave (CHTF SVŠT). Vybrala si špecializáciu na Katedre technológie ropy , kde vypracovala diplomovú prácu na tému : “Hydrogenačne – dehydrogenačné vlastnosti reformovacieho Pt/Al2O3 katalyzátora”. Vysokoškolské štúdium ukončila v roku 1967 s vyznamenaním. Nasledujúce dva roky pracovala vo Výskumnom ústave pre ropu a uhľovodíkové plyny vo Vlčom Hrdle, v oddelení plynovej chromatografie. Vo výskumnom ústave spolupracovala s prof. Sojákom a v oblasti plynovej chromatografie publikovali spolu viac prác. V roku 1969 sa vrátila na Katedru technológie ropy a CHTF SVŠT, kde stala riadnou ašpirantkou. Pracovala pod vedením prof. Veselého. Kandidátsku prácu vypracovala na tému.”Štúdium halogenidových komplexov kobaltu ako katalyzátorov oxidácie alkylaromatických uhľovodíkov” . V roku 1977 kandidátsku dizertačnú prácu na CHTF SVŠT obhájila a zamestnala sa na Katedre technológie ropy vo funkcii vedeckého asistenta. Okrem výskumných a vývojových úloh sa venovala aj pedagogickej činnosti. V roku absolvovala ročnú stáž na Univerzite v Eidhovene. Pracovala u Dr. Jan Haan v laboratóriu nukleárnej magnetickej rezonancii. V zamestnaní poznala aj svojho manžela, Ing. Pavla Daučíka.. Hanka popri výchove a starostlivosti o dve deti, Lukáša a Márie, spoločne s manželom doopatrovala svojich rodičov. Veľmi ťažko sa vyrovnávala s predčasnou smrťou svojho brata Mikuláša, ktorý jej bol viac ako bratskou oporou. Od svojej mladosti sa zaujímala o divadlo a kultúru vôbec. Pôsobila v dramatickom krúžku pri Ústrednom dome pionierov K.G. v Bratislave. Ako herečka debutovala vo filme “Mladá manekýnka”(1961). Vo filme „Havrania cesta“ (1962) ju režisér Martin Hollý obsadil do role dievčaťa. Bola členkou detskej rozhlasovej a dramatickej družiny Slovenského rozhlasu. V roku 1977 na „V. festivale pôvodnej slovenskej rozhlasovej hry“ jej porota udelila hlavnú cenu za herecký výkon v hre Jána Uličianského „TIK – TAK“. Keďže sa však v roku 1962 rozhodla pre ďalšie štúdium na Chemickotechnologickej fakulte SVŠT zostalo jej koníčkom nahrávanie detských rozprávok, rozhlasových hier pre mládež. Počas štúdií a aj po ich skončení pokračovala jej činnosť v Slovenskom rozhlase. V dabingu rozprávok Slovenskej a československej televízie vytvorila celý rad postáv. Prepožičala hlas v detských programoch ako boli „Danka a Janka“. V hudobnom vydavateľstve OPUS sa podieľala na nahrávkach platní „Išli hudci horou“, „Jarné vtáča“ a „Zlatý oriešok“. Ďalšou Hankinou záľubou bolo poznávanie cudzích kultúr, národov a ľudí. Precestovala takmer celú Európu, spoznala veľa miest a osôb, nadviazala mnohé priateľstvá, z ktorých mnohé pretrvali celý život. Bola veselej povahy, veľmi citlivá, vnímavá, tolerantná, ohľaduplná, vždy pripravená pomôcť a poradiť. Všetky svoje rozhodnutia dôkladne vážila s cieľom nikomu neublížiť, nikoho neobmedziť, nič nepoškodiť. Bola veľmi náročná k sebe samej, so svojimi problémami sa málokedy obracala na svojich príbuzných a blízkych . Skonala neočakávane v roku 15. 1. 1995, podľahla zákernej chorobe zanechajúc trvale prázdne miesto medzi všetkými, ktorí ju mali radi. Pavol Daučík