Sofiko Čiaureli

Preslávená gruzínska herečka, ktorá stvárnila vo filme a divadle viac ako 100 postáv. Pochádzala z hereckej rodiny. Matka bola známa gruzínska herečka Veriko Andžaparidze a otec režisér Michail Čiaureli. Rovnako ako jej súrodenci – bratia Ramaz a Otar sa venovala herectvu. Po skončení strednej dievčenskej školy začala študovať v Moskovskom VGIK-u v triede Oľgy Pyžovej a Borisa Bibikova. Už počas štúdii začala hrať vo filme. Debutovala vo filme „Náš dvor“ v r. 1956 režiséra Reza Čcheidzeho. Film získal zlatú medailu na medzinárodnom festivale v Moskve. Nasledovali snímky „Na brehoch Ingury“ a „Príbeh jednej dievčiny“ pod vedením jej otca. Počas štúdia herectva sa vydala za študenta fakulty réžie Georgia Šengelaja. V priebehu niekoľkých rokov sa im narodili synovia. Starší Nikolaj sa stal neskôr výtvarníkom a mladší Alexander hercom. Hoci jej po úspešnom skončení školy ponúkali prácu v rôznych moskovských divadlách, rozhodla sa vrátiť domov do rodného Tbilisi a začala hrať v divadle Koteho Mardžanišviliho – v divadle jej matky Veriko, kde prežila celé svoje detstvo. Od toho momentu delila svoj čas a prácu medzi divadlami Mardžanišviliho a Rustaveliho a medzi filmom. Získala rôzne ocenenia, napr. prémiu v Locarno vo Švajčiarsku v r. 1965, ocenenia na filmových festivaloch v San-Sebastiane v Španielsku, v Baku a v Prahe, v r. 1976 prémiu na festivale v Chicagu a v r. 1978 v San-Remo. Medzi nezabudnuteľné patria jej postavy z filmov „Nebuď smutný!“ (1969) režiséra G. Daneliju, „Teplo tvojich rúk“ (1972) r. Managadzeho, „Melódie Verijskej štvrti“ (1973) r. Šengelaju, „Strom prianí“ (1977) r. T. Abuladzeho, „Hľadajte ženu“ v réžii A. Surikovej, „Pokánie“ (1984), v ktorom si zahrala po boku svojej matky a mnohé ďalšie. Vďaka filmu precestovala kus sveta, bola hosťom na takmer všetkých filmových festivaloch. V r. 1980 sa rozviedla s mužom a vydala sa za Kote Macharadzeho. Spolu s ním pretvorila svoj dom na múzeum rodín Čiaureli a Andžaparidze. S manželom vytvorili Divadlo jedného herca pomenovaného na počesť jej matky Veriko Andžaparidze. Tu organizovala predstavenia až do svojej smrti, ktorá prišla po krátkej ťažej chorobe začiatkom marca r. 2008. Zdroj: Richard Blech a kol.: Encyklopédia filmu, nakl. Obzor 1993 Časopis Ekran, www.peoples.ru, www.kinoexpert.ru, www.rusactors.ru