Alexandr Michajlov

Alexandr Michajlov, plavovlasý ruský herec, ktorého si naši starší diváci mohli zapamätať ako predstaviteľa Pavla Zubkova vo filme Chlapi, ktorý sa po smrti matky svojej dcéry rozhodne napriek okolnostiam postarať o ňu i jej dvoch mladších bratčekov, nevlastných synov, o ktorých existencii doposiaľ ani nevedel. Alexandr Jakovlevič Michajlov sa narodil 5. 10. 1944 v obci Olovjannaja. Jeho detstvo prebiehalo v chudobe v ťažkých podmienkach povojnových rokov. Jeden čas žila rodina v obyčajnej zemľlanke, pretože dom, v ktorom začas žili, im zhorel. Jeho matka ťažko pracovala a snažila sa aby zo syna vychovala dobrého človeka. Ako malý chlapec bol zamilovaný do mora. Hoci do svojich 16-tich rokov nemal možnosť ho vidieť, stal sa aj napriek protestom matky námorníkom. 2 roky prežil na mori ako obyčajný námorník, až kým takmer nezahynul počas búrky. Na veľkú radosť matky sa potom vrátil na breh. Potom po vzhliadnutí jedného divadelného predstavenia prepadol novej láske a rozhodol sa pre herectvo. Na divadelnej fakulte dlho nedôverovali jeho talentu. Presvedčil ich na skúške, na ktorú si naštudoval postavu Nagulnova z Rozoranej celiny. Po skončení školy sa stal hercom divadla M. Gorkého vo Vladivostoku. Na divadelných doskách debutoval postavou Raskolnikova v Dostojevského dráme Zločin a trest. Po roku prestúpil do Saratovského akademického divadla, kde v priebehu 10-tich rokov stvárnil rozličné postavy ruského i zahraničného repertoára. V r. 1980 sa rozhodol spontánne presťahovať do Moskvy. Svoju prvú filmovú postavu dostal v r. 1973 pod taktovkou režiséra Filipova. Po nej nasledovalo množstvo ďalších. Za už spomenutú postavu Pavla Zubkova získal v r. 1981 prémiu bratov Vasiljevovcov a najmä obrovskú popularitu v radoch divákov. V r. 1982 bol vyhlásený časopisom Ekran za najlepšieho herca roka. V priebehu ďalších 10 rokov pribudlo na jeho konto 17 filmov najrôznejších žánrov. Z nich najväčší úspech dosiahla komédia Láska a holuby r. Vladimíra Meňšova. Snímka sa síce ocitla v nemilosti u kritikov, no postava Vasju Kuzjakina sa hlboko zapísala so sŕdc divákov. V r. 1992 si vyskúšal aj prácu filmového režiséra a natočil prvotinu „Len neodíď...“ V júni 1995 mal cestou na chatu „zdravotnú príhodu“, začal dáviť krv. Na šťastie s nim bol jeho herecký kolega Potapov, ktorý stihol včas privolať pomoc. Krátko po operácii sa vrátil domov no v priebehu niekoľkých dní po komplikáciach sa musel vrátiť do nemocnice. Lekári ho doslova vytrhli hrobárovi z lopaty. Po druhej operácii strávil 4 mesiace striedavo v nemocnici a v sanatóriu. Naďalej pracuje, vystupuje v rôznych hrách na scéne Malého divadla. V r. 1997 debutoval aj ako spevák a následne zorganizoval koncertnú šnútu s programom pozostávajúcim z ruských a kozáckych piesní. Od tých čias často vystupuje pri rôznych príležitostiach, spieva ruské romansy, piesne z čias občianskej vojny, sám sa sprevádza hrou na gitare. Pokiaľ sa jedná o jeho súkromný život, ešte počas štúdia herectva sa zoznámil so svojou 1. Manželkou Vierou. V r. 1968 sa vzali a v priebehu roka sa im narodil syn Konstantin. Po viac ako 30-tich rokoch spoločného života opustil svoju prvú manželku kvôli inej žene. Ani Viera, ani ich spoločný syn mu tento krok nikdy neodpustili. V novej rodine Michajlov vychováva s manželkou Oxanou jej syna z prvého manželstva a malú dcérku.