Vladimir Vysockij

Vladimír Semjonovič Vysockij (Vysocký) 25.1.1938 Moskva – 25.7.1980 Moskva Vynikajúci ruský herec, spevák, laureát rôznych ocenení. Rodičia sa v jeho rrannom detstve rozviedli a každý si našiel nového partnera. Otec pracoval na ministerstve, potom ako riaditeľ školy. Po návrate z evakuácie sa s otcom, ktorý bol v tom čase dôstojníkom, dostal do povojnového okupovaného Nemecka. Po návrate do Moskvy viedol typický život mestskej mládeže. Žiadna partia sa nezaobišla bez gitary a pesničiek. Tak sa v jeho živote objavila gitara. V poslednom ročníku školy navštevoval dramatický krúžok. Po škole nastúpil najskôr na strojársko-inžiniersky inštitút, no po polroku ho opúšťa. V ďalšom roku začína študovať na škole pri MCHATe. Ako prvák sa zoznámil so študentkou Izou Žukovou, ktorá sa stala jeho prvou ženou. Ako tretiak debutoval vo filme „Vrstovníci“. Záujem o autorskú pieseň v ňom prebudilo stretnutie s Bulatom Okudžavom, ktorého Vysockij považuje za svojho učiteľa. Jemu tiež venoval „Pieseň o pravde a lži“. Svoje prvé piesne začal písať v 60-tych rokoch. Po skončení štúdia pracoval nejaký čas v Divadle Puškina a potom v Divadle miniatúr. V r. 1964 prichádza do Divadla na Taganke, ktoré sa stalo „jeho“ divadlom. Stvárnil celú paletu postáv ako Hamlet, Galileo, Pugačov a pod. Samozrejme nie všetko šlo hladko. Otcovský vzťah riaditeľa divadla Ljubimova k Vysockému, odpúšťanie drobných prehreškov, to vzbudzovalo často závisť kolegov. Paralelne s divadelnou prácou prišla aj práca pre film. Počas natáčania „Kariéry Dimu Gorina“ sa pohneval s Izou a rozišli sa. Druhou ženou Vysockého sa stala herečka Ludmila Abramová. Z tohto manželstva sa narodili dvaja synovia – Arkadij (1962) a Nikita (1964). Vysocký bol v tom čase plne vyťažený. Vychádzali jeho pesničky, natáčal filmy, síce neveľké postavy, ale predsa. Skutočný úspech, najmä vďaka jeho piesňam, mu priniesol film „Vertikála“. Do tretej manželky Mariny Vlady za zahľadel pri sledovaní jej filmu. Sníval o stretnutí s ňou a stretnutie sa nakoniec uskutočnilo. V reštaurácii po skončení predstavenia. Po niekoľkých rokoch sa vzali a prežili spolu 12 rokov. Uviedla ho do kruhu európskych osobností. Na západe vyšlo niekoľko jeho platní. Jeho filmy z konca 60-tych rokov sprevádzajú problémy. Melodráma „Krátke stretnutia“, hoci ju videlo v premierovom vysielaní vyše 4,4 miliónov divákov, bola znovu uvedená až v r. 1987. Tragikomédiu „Intervencia“ skončila v trezore. Jeho hudba „letela“, jeho pesničky mali neoficiálne nahrané takkmer v každom dome. To dráždilo niektorých úradnikov a Vysockého prestali doporučovať do nových úloh, prestali vydávať jeho platne. Rovnako v 80-tych rokoch natáča málo. Periodicky možno ešte vo filmoch počuť jeho piesne, alebo piesne na jeho básne (Synovia idú do boja, 72 stupňov pod nulou, ...). Z postáv možno spomenúť Hannibala v komédii „Ako cár Peter ženil černocha“, či film „Zlý dobrý človek“, za ktorý dostal cenu v Taormine V r. 1977 v sérii „Herci sovietskeho kina“ vyšiel jeho medajlón. V posledných rokoch na Taganke mu striedavo dávajú hlavné úlohy a striedavo ho vyháňajú kvôli závislosti od alkoholu. Niekoľko krát bol blízko smrti, kvôli chorému srdcu. Hoci sa nepresadil v plnej miere ako kinoherec, stal sa miláčikom vďaka svojim piesňam. V posledných rokoch života sa ich ústrednou témou stáva spoveď. Obracal sa v nich nielen na svojich vrstovníkov, ale aj k potomkom. V r. 1979 stvárnil svoju najznámejšiu úlohu – Gleba Žeglova – v seriáli „Miesto stretnutia nemožno zmeniť“. Bola to jeho najobľúbenejšia postava, v ktorej potvrdil svoje herecké kvality. Spievať mu v tomto filme režisér nedovolil. Aby spev vynikajúceho speváka nezatienil herecký výkon rovnako dobrého herca. Je škoda, že kvôli úradom, ktoré sa ho báli ako čerta, či intrigám nemohol naplno ukázať svoj herecký talent v iných filmoch. Vladimír zomrel predčasne 25.7.1980 v čase Moskovských olympijských hier. Hoci oficiálneho oznámenia o smrti nebolo, pochovávala ho „celá“ Moskva. Pohreb sa stal protestom desiatok tisícov ľudí. Na Vysockého sa nezabúdalo. V r. 1981 mu posmrtne vyšla zbierka poézie „Nerv“. V r. 1988 napísala o ňom knihu M.Vlady pod názvom „Vladimír, prerušený let“ a režisér E.Riazanov o ňom nakrútil 4-dielny dokument „Štyri stretnutia s Vysockým“.