Georgij Žžonov

Georgij Stepanovič Žženov (Žžionov) 22.3.1915 Petrohrad – 8.12.2005 Ruský herec, Národný umelec ZSSR, laureát rôznych ocenení. Narodil sa 22.3.1915 v Petrohrade v rodine pôvodom roľníkov z Tverskej gubernie. Po začiatku revolúcie rodina odcestovala na vidiek. Tam prečkali nepokojné roky a v r. 1919 sa vrátili do Petrohradu. V detstve miloval cirkus, kino i divadlo. Aj preto po skončení 7-meho ročníka na škole s fyzikálno-matematickým zameraním sa rozhodol nepokračovať v učení. V r. 1930 postúpil do akrobatického oddelenia Leningradského estrádno-cirkusového učilišťa. V druhom ročníku spolu so spolužiakom Smirnovovom začali vystupovať s číslom „Čínsky stôl“ v Leningradskom cirkuse. Pri vystúpeniach si ho všimli filmári a pozvali ho na natáčanie hlavnej úlohy traktoristu Petrova vo filme „Omyl hrdinu“. Po natočení filmu sa rozhodol zanechať cirkusovú kariéru a stať sa hercom. Prestúpil na Leningradský inštitút scénických umení. Školu skončil v r. 1935. Niekoľko krát sa zúčastnil natáčania filmov ako „Zlaté ohne“, „Čapájev“. V decembri 1936 po zavraždení S.Kirova a po absurdnom vykonštruovanom obvinení s protisovietskej činnosti bol uväznený a na jar v r. 1937 odsúdený jeho starší brat Boris. Rodina Žženovovcov (rodičia a 3 sestry) boli vyslané do vyhnanstva do Kazachstanu. Georgij odcestovať kategoricky odmietol. O rok neskôr mu to pripomenuli. Počas natáčania filmu „Komsomolsk“ spolu so známymi hercami ako Krjučkov a Alejnikov vycestoval vlakom do Komsomolska na Amure. Počas cesty sa vo vlaku zoznámil s Američanom cestujúcim na stretnutie s delegáciou do Vladivostoku. Toto stretnutie bolo podkladom k jeho obvineniu zo špionáže a v noci zo 4. na 5. júla 1938 bol uväznený orgánmi NKVD. Vydieraním a hrozbami si vynútili jeho priznanie, po ktorom bol odsúdený na 5 rokov väzenia. Počas uväznenia požadoval možnosť pracovať vo svojom odbore – v divadle, ale vzhľadom k paragrafom, na základe ktorých bol odsúdený, mu to neumožnili. Do r. 1943 pracoval v zlatých baniach Daľstroja. Potom nasledovalo ešte 21 mesiacov táborov. V tom čase sa stretol a spriatelil s režisérom Nikanorovom. 26.3.1945 bol za dobré správanie oslobodený z tábora. Až do decembra 1946 potom pracoval v Magadanskom zapolárnom dramatickom divadle. Do Moskvy sa vrátil na jar 1947. Na doporučenie S. Gerasimova bol vyslaný do Sverdlovska do kinoštúdia, kde začal natáčať vo filme Donského "Alitet odchádza do hôr", Nebolo mu však súdené film dokončiť. Štúdio v nasledujúcom roku zavreli, natáčanie presunuli do Moskvy, kde mal zákaz trvalého pobytu. Začal teda pracovať v divadle mesta Pavlovsk na Oke. V priebehu roka ho však znovu uväznili. Polroka prežil vo väzení v Gorkom, odkiaľ do vyslali do vyhnanstva do Norilska, kde pracoval v divadle do r. 1953. V decembri 1955 bol vojenským súdom Leningradského vojenského okruhu rehabilitovaný z oboch obvinení. V tom čase mal už 38 rokov a vo svojej hereckej kariére znovu začínal od nuly. Vrátil sa do Leningradu, kde ho prijali do oblastného dramatického divadla. Hral tu do r. 1962. Súčasne začal znovu natáčať filmy. Natáčal síce mnoho úloh, ale dlho sa nemohol naplno prejaviť, pretože šlo o úlohy druhej triedy, či o filmy s nie veľmi veľkým diváckym ohlasom. Populárnosť prišla vďaka neveľkej úlohe v komédii Eldara Rjaznova „Chráň sa automobila“. Ešte významnejšou sa stala pre neho úloha vo filmoch „Saturn“ a „Koniec Saturna“. V r. 1968 pricestoval do Moskvy a začal hrať v divadle Mossovieta. Na scéne stvárnil viac ako stovku postáv. Jeho hviezdny čas na plátne nastúpil po premiére dobrodružného filmu „Omyl rezidenta“ v r. 1968. Vďaka ohlasu bolo o 2 roky natočené jeho voľné pokračovanie „Osud rezidenta“ a po 12-tich rokoch – v r. 1982 sa vrátil v ďalšom pokračovaní „Koniec operácie rezident“. Za dlhé tvorivé roky natočil viac než 70 filmov. Mnohé z jeho snímok sa stali klasikou vlasteneckého kina. Na našich obrazovkách sme z nich mohli vidieť napríklad „Horiaci sneh“, „Posádka v ohrození“ i druhé.