Vitalij Solomin

Ruský herec, brat rovnako známeho herca Jurija Solomina. Ich rodičia boli profesionálnymi hudobníkmi a viedli ich k hudobnému vzdelaniu. Vitalij hral na fortepiano. V škole mal rôznorodé záujmy, od matematiky až po šport (zaoberal sa gymnastiku, akrobaciou, ľahkou atletikou i boxom). Po škole sa rozhodol študovať herectvo v Ščepkinovom učilišti. Od 2. ročníka bol pozývaný hrať v hrách Malého divadla. Jeho manželka je módna návrhárka. Spolu majú 2 dcéry Anastáziu (pracuje v súbore Igora Mojsiejeva) a Jelizavetu. Hral v Malom divadle, stvárňoval rôzne postavy. Často sa tam menilo vedenie, spôsoby riadenia, repertoár. A tak mu viac potešenia prinášala práca pre film. Debutoval v snímke „Staršia sestra“, kde hral po boku M. Žarova a T. Doroninovej. Prvú hlavnú postavu dostal vo filme „Ženy“, ktorý mal veľký divácky úspech a Solominovi zabezpečil dostatok ponúk v nasledovnom období. V 70-tych rokoch sa zlepšila i situácia v divadle a Vitalij dostal väčší priestor na presadenie svojich hereckých kvalít. Na javisku uviedli „Krížovú cestu“, ktorá sa na dlhé roky stala vizitkou divadla. Solomin časom sám začal s pribúdajúcimi skúsenosťami ako režisér pripravovať nove hry. Úspešné boli najmä jeho hry „Živá mŕtvola“, kde súčasne stvárnil postavu Protasova a „Môj drahý klaun“ a ďalšie. Naďalej pracoval aj pre film. Z množstva prác možno menovať jeho obľúbený seriál o Sherlockovi Holmsovi, v ktorom stvárnil dr. Watsona, filmy „Živá višňa“, „Piková dáma“, či operetu „Netopier“. Vyskúšal si aj filmovú réžiu vo filme „Poľovačka“. Za svoju tvorbu bol menovaný Národným umelcom Ruska v r. 1991.