Sergej Podgornyj

Ako mladý chlapec sa zaoberal štandardným tancom. Bol talentovaný a tak mu tréner poradil vyskúšať šťastie v Kyjeve. Prihlásil sa do konkurzu, no nevzali ho. Krátko na to tancovanie zanechal a vrhol sa na futbal. Aj tu preukázal celkom slušné výsledky ale jeho športové nádeje ukončilo zranenie nohy. Rozhodnutie stať sa hercom ovplyvnil vzťah s dievčinou, ktorá mu poradila prihlásiť sa na herecké kurzy pri Divadle I. Franka. Spolu šli na pohovory. Ju prijali, Sergeja nie. No tento krát to už nenechal tak a šiel na pohovory do KGITI. Tu už bol úspešný. Onedlho dostal aj prvú príležitosť vo filme. Vynikajúci režisér Leonid Bykov natáčal film o hrdinstve sovietskych letcov v čase Veľkej vlasteneckej vojny „Spievajúca eskadra“ (V boj idut odni stariki). Natáčanie už bolo rozbehnuté, keď Anatolij Mateško odriekol postavu Smugljanky. Asistent Bykova priviedol na natáčanie prvákov a Bykov si z nich vybral Podgorného. Film sa dostal na plátna v r. 1974, mal obrovský úspech a do konca roka ho videlo 44 mil. divákov. Sergej sa dostal na vrchol slávy. Do skončenia štúdia stvárnil ešte postavu Gríšu v seriáli“ Zrodená revolúciou“ a neveľkú postavu v dobrodružnej snímke „Vlny Čierneho mora“. V r. 1976 sa stal hercom Kyjevského filmového štúdia A. Dovženka. Hral pravidelne vo filmoch, prevažne však vedľajšie postavy. To ho príliš neuspokojovalo a svoju „krivdu“ začal čoraz častejšie riešiť alkoholom. Nešťastnejší nebol ani vo svojom súkromí. Prvá manželka nebola ochotná tolerovať jeho pitie a odišla od neho. Rovnako skončili aj ďalšie vzťahy. Po perestrojke už neúspešných hercov nebolo treba a vo filmovom štúdiu dostal výpoveď. Pretože bolo treba z niečoho žiť, zamestnal sa ako stolár. Z jeho posledných filmov stoja za zmienku „V zóne osobitného významu“ (1978), „Fairfaxove milióny“ (1980), „Bozk“ (1983), „Slamené zvony“ (1987).