Georgij Vicin

Národný umelec ZSSR (1990). Narodil sa v čase medzi dvoma revolúciami. Jeho matka musela striedať rôzne zamestnania, aby uživila rodinu, pretože jej muž sa vrátil domov s vojny ťažko chorý. Bol otrávený bojovým plynom a žil už len krátko. Keď začala pracovať ako biletárka v Zväzovom dome, brávala syna so sebou. Tu získal vzťah k umeniu. Ako dieťa bol bojazlivý, no neskôr prekonal svoju zakomplexovanosť a rozhodol sa stať hercom. Začal chodiť školského divadla. Vďaka pohybovému talentu mu dokonca učitelia radili venovať sa baletu, no on trval na herectve. Dostal sa do hereckej školy Malého divadla. No zakrátko ho vylúčili za ľahkomyselný vzťah k vyučovaniu. V ďalšom roku sa znovu vybral na prijímacie pohovory naraz do troch škôl a bol prijatý do všetkých. Rozhodol sa pre hereckú školu pri štúdiu MCHAT-2. Časom zaujal svoje miesto v hereckej skupine Divadla Jermolovej. Vypredával predstavenie za predstavením. Kritici sa o ňom vyjadrovali v superlatívoch a nikto si ani nedokázal predstaviť, že by tento vynikajúci herec mohol opustiť natrvalo divadelnú scénu kvôli filmu. Vo filme debutoval v r. 1951 postavou Gogoľa v snímke “Belinský”. Stvárňoval postavy rôznych charakterov. Preslávil sa ako boxer Vasja Vesnuškin v “Nebezpečnej hre” (1954). Pripravoval sa tak tvrdo, že pri natáčaní jednej zo scén seriózne atakoval hereckého kolegu Pavla Kadočnikova, ktorý sa boxom zaoberal aj profesionálne. Ten podvedome automaticky zareagoval a výsledkom bolo Vinicinove zlomené rebro. No napriek bolesti scénu dotočil. Rovnako pri iných filmoch nemal problém podávať fyzické výkony a nepožadoval kaskadérov. Nezvyčajní Vinicinovi hrdinovia si získavali sympatie divákov. Na jeho konte pribúdali ďalšie filmy ako “Operácia Y” (1965), “Kavkazská zajatkyňa” (1966), “7 starčekov a jedno dievčatko”. Nové možnosti naznačili “Džentlmeni úspechu” (1971) a komédia “To nie je pravda” (1975), kde stvárnil celkom iné typy postáv ako v dovtedajších filmoch, žiaľ podobných ponúk nemal veľa. I tak natočila viac ako 100 filmov. Dokázal sa v nich vždy prispôsobiť situácii. Napríklad vo veku 48 rokov stvárnil bez problémov 20-ročného Balzaminova. Okrem filmovej tvorby treba pripomenúť i jeho dabingovú prácu. Nahovoril množstvo postáv. Z manželstva s Tamarovu (príbuznou slávneho Mičurina) mal dcéru Natašu. Miloval zvieratá a celý život sa seriózne zaoberal s jogou. Mnohí jeho priatelia (Morgunov, Nikulin) tvrdia, že hlavnú postavu napísanú pre neho si nezahral a jeho skutočný talent nedokázal využiť žiaden z režisérov. Posledných 7 rokov života už nenatáčal. Diváci ho mohli vidieť už len na humoristických koncertoch.