Petr Skala

Český scenárista, režisér, výtvarník a experimentátor. Po doštudovaní SPŠ filmovej v Čimeliciach vyštudoval na KDT FAMU (1976) a externe spolupracoval s KF Praha, kde sa potom stal režisérom (1986 – 1991). Spočiatku sa venoval zákazkám z vedy a priemyslu (Fyziologický ústav, Stavba diaľnice, obidva 1976 – Kontinuálne liatie ocele, 1979 – Aplikácia čistých chemikálií, 1980) i výtvarníctva (Brno – mesto trhov, 1980). Jeho autorské dokumenty sa pohybovali medzi duchovnou témou a výtvarným umením. Medzi prvé patria sondy do duše ľudí, ktorý prišli o zrak Svetlo nádeje (1984), tých, ktorý prešli tzv. klinickou smrťou Ozvena ticha (1986), neskôr príspevky do tv. cyklov Kresťanský magazín a Cesty viery. Duša ako téma prechádza i filmami V zrkadle sa točiť nebude (1997), Psie oči a Cigánske blues. Fascinovaný kameňom točil filmy o vzniku sochárstva od praveku (Kamene, 1981), kráse českého granátu (Kameň šťastia, 1982), vznešenosti stavebného kameňa na katedrále sv. Víta v Prahe (Katedrála, Podoba kameňa, obidva 1987), o kameni samotnom (Metamorfózy kameňa, 1990). Esejisticky spracoval fenomén bábky (Bábka, 1980 – Čas bábok, 1993), tapisérií (Tapisérie, 1990) i skla (České sklo, 1992). Vytvoril portréty výtvarníkov, nikdy priamočiaro, vždy cez dielo či tvorivú metódu (napr. mozaika Radomíra Kolára). Skala je i významným umelcom v oblasti videoartu. Experimentoval s filmovým pásom už od konca 60. rokov a začal používať videotechniku (od 1982). S Radkom Pilařom založil Odbor videa pri SČVU, neskôr premenovaný na Asociáciu videa a intermediálnej tvorby pre Úniu výtvarných umelcov (1987). Stal sa priekopníkom handmade videa, angažoval sa pri využití počítačovej technológie. Skúmal interakciu medzi pohybom a hudbou, umeleckými prostriedkami riešil existencionálne otázky. Pri práci s videom využíval upravené zábery reality, varioval a pretváral. Natočil cez 200 diel (napr. Magické písmo, 1970 – Rev ticha, 1971 – Záblesk svetla, 1977 – Priestorová deformácia, 1979 – Zámotok, 1980 – Prízrak slobody, 1990 – Lom svetla, 2001 – Kruhový kríž, 2005). Pre ČT vytvoril trilógiu Antalógia českého umenia videa (1996), kde túto špecifickú oblasť kompletne predstavil. Natočil i sériu animovaných večerníčkov vychádzajú z písmen abecedy (Od Andulky po Dážďovku, 1993 – 25 častí). Na FAMU (od 2002) vedie dielňu alternatívnej a experimentálnej tvorby.