Ljubov Orlova

Ruská herečka, jedna z prvých hviezd sovietskeho filmu. Pochádzala z radov inteligencie. Jej otec pracoval vo vojenskom výskume a matka bola vzdialená príbuzná Tolstého. Rodičia z nej chceli mať klaviristku. Chodila do hudobnej školy. Na jednom z predstavení si ju ako mladé dievča všimol sám Šaljapin a nahlas jej predpovedal, že sa stane veľkou herečkou. Učila sa na Moskovskom konzervatóriu (1919 – 1922), na choreografickom odbore Moskovskej divadelnej školy (1922-1925). Od r. 1926 až do 1933-teho pracovala ako herečka Muzikálneho divadla V.I.Nemiroviča-Dančenka. V r. 1926 sa prvý krát vydala za Andreja Berzina, straníckeho činiteľa. Bol to sobáš z rozumu. Vo februári 1930 bol Berzin uväznený a Orlova sa vrátila k rodičom. Postupne sa dostávala k hlavným úlohám v divadle. Podľa jednej z verzií v jej vzletu k výšinám jej pomohol vedúci divadla Michail Nemirovič-Dančenko, syn známeho režiséra. Tak či tak, za krátko sa objavil jej nový milenec, rakúsky biznismen. Románik ale netrval dlho. Vo filme debutovala v snímkach „Biele noci petrohradské“ a „Alenina láska“ v r. 1934. Popularitu jej priniesli filmy „Celý svet sa smeje“, „Volga-Volga“ a „Cirkus“ pod vedením režiséra a súčasne jej druhého manžela G. Alexandrova, za ktoré dostala rôzne ocenenia. V r. 1946 natáčali spolu v Československu na Barrandove filmovú komédiu „Jar“. Natáčanie bolo poznačené nehodou. Keď sa Alexandrov vracal z natáčania s Orlovou a Nikolajom Čerkasovom na aute, mali nehodu, pri ktorej si Alexandrov zlomil kľúčnu kosť, Čerkasov si poranil tvár a vybil niekoľko zubov. Orlovej sa nestalo prakticky nič, no natáčanie museli na chvíľu prerušiť. Film sa dostal v nasledujúcom roku na plátna kín i v zahraničí a na festivale v Benátkach získala Orlova špeciálne ocenenie za najlepšiu ženskú úlohu. V r. 1950 bola menovaná Národnou umelkyňou ZSSR. Stala sa z nej všestranná superhviezda sovietskeho kina bola vzorom pre ďalšie pokolenia mladých herečiek. Z ďalších jej filmov možno spomenúť „Stretnutie na Elbe“, „Skladateľ Hlinka“, „Dunajevského melódie“, „Ruský suvenír“ a ďalšie. Jej v podstate celoživotným partnerom bol režisér Grigorij Alexandrov, ktorý mal z predchádzajúceho manželstva syna Douglasa (podľa Douglasa Fairbanksa). Hoci sa celý život usilovala vytvoriť dojem ideálnej dvojice, bola to len legenda. Realita ich života bola iná. Po smrti prvej manželky dali syna do útulku. Deti nenávidela. Nebolo to preto, že by ich sama nemohla mať, naopak pretože z nich mala hrôzu, podstúpila údajne niekoľko potratov. Ani neskôr nepodporovala Alexandrovove stretnutia so synom a s jeho rodinou. Orlova údajne nemala rada prítomnosť cudzích ľudí, návštevy, priateľov. Po natočení filmu „Celý svet sa smeje“ začali stavať chatu, okolo ktorej vzniklo množstvo legiend. Celý dom, hoci bol veľký, bol navrhnutý pre dvoch ľudí. Bolo tam štúdio, v ktorom často natáčali. Takže ostatní spolupracovníci a herci museli cestovať za nimi, no prespať nemali kde. V čase vojny museli evakuovať do Alma-Aty a pridelili ich do domu istej rodiny. Orlova údajne vysťahovala rodinu z ich vlastného domu, aby ona s Alexandrovom mali súkromie. Dobré vzťahy mali s niekoľkými významnými osobnosťami svetovej kinematografie, ako napr. s Charlie Chaplinom, ale i z politického života. Jej veľkým obdivovateľom bol samotný Stalin. V čase „železnej opony“ nemali nikdy problém vycestovať do kapitalistických krajín. S pribúdajúcimi rokmi nastával problém vyhovieť herečke, aby vyzerala na plátne čo najlepšie. Alexandrov vymýšľal rôzne spôsoby práce s kamerou, či nasvietenia jej tváre. Podstúpila i niekoľko plastických operácií, počas zahraničných ciest. Po sedemdesiatke si vyžiadala, aby v médiách nepripomínali jej narodeniny a vek. Posledných 20 rokov života už radšej netočila takmer žiadne filmy, venovala sa výlučne divadelnej scéne Mossovietu. V 70-tych rokoch ju ešte Alexandrov nahovoril k práci vo filme „Škovránok a lýra“, ale absolútny neúspech tejto snímky ešte viac naštrbil jej v tom čase už podlomené zdravie. Kvôli problémom s obličkami sa dostala do nemocnice. Žiaľ nádej, že ide len o obličkové kamene, vystriedala nepriaznivá diagnóza – rakovina s metastázami. Alexandrov požiadal, aby Orlovej diagnózu nepovedali. Po operácii ešte hľadala hru dôstojnú na jej rozlúčku s divadlom, ale nestihla ju už vybrať. V deň narodenín svojho muža (23.1.) stratila vedomie a o 3 dni zomrela v nemocnici. Pochovali ju v deň jej narodenín 29.1. (11.2. podľa starého kalendára).