Libuša Kulhánková Gymerská

Libuša Kulhánková Gymerská sa narodila v Košiciach 26. IX. 1922 Čeňkovi Kulhánkovi a Oldřiške rodenej Smajzlovej. Zomrela v Košiciach 6. 3. 1990, kde je aj pochovaná. Pod hereckým (dievčenským) menom Kulhánková vystupovala od roku 1940 najprv vo viacerých súkromných aj kočovných spoločnostiach napr. riaditeľky Trubíniovej, Klatovského, Pražskom Divadélku Slupy, hrala v Komorním divadélku na Jungmannovej tr. Profesionálnou herečkou sa stala zložením skúšok pred odbornou komisiou Zväzu českého herectva 2. októbra 1945 v Brne. Bola členkou Svépomocného združení Pražských herců . Po vojne (od 1. októbra 1945 do augusta 1946) divadla bratov Mrštíkovcov v Brne (stredomoravské lidové divadlo ) a potom spolu formovala Divadlo v Martine do roku 1965. Od nástupu do ŠD Košice (1965) vystupovala už pod menom Libuša Gymerská až do odchodu do dôchodku v r. 1982. Za svoju hereckú kariéru stvárnila viac ako 170 postáv veľmi širokého spektra charakterov a typov. Bola známou recitátorkou a viedla niekoľko ochotníckych súborov (napr. v Barci pri Košiciach v detskom domove, po odchode na dôchodok v Prievidzi). Vo voľnom čase najmä za mladi rada maľovala motívy z prírody, ale aj portréty. Bola poslankyňou a predsedníčkou kultúrnej komisie v Martine a v Košiciach sa angažovala najmä v ženskom hnutí. Režiséri ako Greguš, M. Hollý, Haľama, Pietor, Petrovický, Bobula, Svoboda, Petruška... ju obsadzovali podľa potrieb dramaturgie a skladby súboru do postáv žien bez vyhraneného zaradenia niektorého na ňu preferovaného typu. Kritici vyzdvihovali jej širokú škálu hereckého prejavu, vystihnutie podstaty charakteru postavy, nielen vonkajšími vyjadrovacími prostriedkami hereckej tvorby, ale aj schopnosť ponoru do psychológie postavy. Odbornou kritikou bola oceňovaná aj jej komediálnosť, ale aj precízne narábanie s dikciou a hlasom. Mala výbornú pamäť a to často využívali režiséri na náhle záskoky chorých či inak indisponovaných kolegýň. Za svoju hereckú kariéru spolupracovala s mnohými hereckými partnermi v rolách matky, dcéry, milenky, nadriadenej, slúžky, či len ako partnerka do autorom predpísanej dvojice. Medzi najčastejších patrili v začiatkoch E. Romančík, C. Filčík, J. Króner, I. Bindas, E. Horvát, Ľ. Grešo, I. Letko, B. Králik, A. Gymerský, ktorý sa stal aj jej celoživotným partnerom. Neskôr po prechode do Košíc to boli najmä F. Hodorovský, I. Rajniak, P. Bzdúch a najmä Peter Macko... Zo ženských kolegýň to boli F. Bachledová, Terka Hurbanová-Kronerová, M. Kraľovičová, E. Rysová, N. Hejná... a v Košiciach E. Volková, H. Grisová, E. Večerová, Poldaufová... V jej repertoári nájdeme postavy svetovej aj domácej dramatickej tvorby ako napr. Káča v Čert a Káča od Drdu, Emília ale aj Karolína v Geľovi Sebechlebskom od Hollého, Euridika v Antigóne od Sofokla, Pompána v Balade o Unšpíglovi, Mercedes v Sedem výkrikov na mori, Daria v Neznámom od Sobola, Lena vo Väzňoch z Altony od Sartra, Ošetrovateľka v detektívke v Pasca od Tomasa Viliemsa, Pelageja Vlasovová v Brechtovej Matke je hodnotená ako jej životná postava, na ktorú mala v závere profesionálnej hereckej kariéry životné skúsenosti a herecké predpoklady.