Karel Žalud

Nastúpil na filmové štúdium FF UK, ale absolvoval KDT FAMU (2005). Píše scenáre, venuje sa hranej a dokumentárnej réžii. Zväčša natáča autorské projekty, vyznačujúce sa dômyselnou stavbou, intelektuálnou hrou a ironickým nadhľadom. Tri roky zháňal financie na nízkorozpočtový hraný film Všetci do jedného (2007), v ktorom ešte pred vstupom reality show do českého televízneho vysielania ukázal temné a morálne znepokojivé stránky tejto “zábavy“, film bol uvedený len na televíznych obrazovkách. Televíznym divákom určil i tragikomédiu Trpaslíci (2006). V spolupráci s ČT natočil tiež krátke dokumenty z rôznou tematikou : pop speváka, respektíve spievajúceho bubeníka Vítězslava Vávru, ktorý nezvláda pád z niekdajších výšin popularity, predstavil film Holky z gymplu (1999), nazvaný podľa jedného z jeho hitov, Karlštéjnských „podnikateľov“ a dôsledky ich chtivého a primitívneho konania ironizovala mozaika Stav obkľúčenia (2000). Vynaliezavý bol portrét Marka Housku, nenápadného, ale tvorbou pozoruhodného architekta z generácie, ktorá najlepšie profesionálne roky prežila za normalizácie v nútenom ústraní: Malý sprievodca architekta po vlastnou úžase (2001). Najdlhším dokumentom je Gou! alebo Poď (2001, 50 min), doklad, ako sa reflexiou a originálnou štylizáciou mení dokumentárny materiál v esej. S invenciou nahliada fenomén mobilnej komunikácie: striedavo sleduje škálu používateľov mobilov, inštaláciu vysielača mobilného signálu a hru o umučení Krista, ktorého krížová cesta končí symbolicky u práve dostavanej konštrukcie vysielača. Pre Fenomén dnes pripravil s reportérom Reflexu Michalom Komárkom snímok o redukcii armády a dôsledkoch zrušenia povinnej vojny Zbohom, armáda (2007). Zmysel pre groteskný humor prejavil pri režírovaní dvoch dielov programu Buriánov deň žien (Burianov deň žien s Helenou Martincovou, Burianov deň s Oľgou Šípkovou, obidva 2008), kde do ironickej perspektívy zahrnul i samotného Jána Buriana.