Valentina Těličkina

Zaslúžilá umelkyňa Ruskej federatívnej republiky, držiteľka ceny bratov Vasilievovcov a laureátka prémie Leninského komsomolu. Jej otcovi ako kulakovi zhabali v 20-tych rokoch majetok. Bol prenasledovaný a nakoniec aj uväznený. Aby ženu so štyrmi deťmi ušetril od svojho osude, radšej sa s nimi rozišiel. Valentína tie časy nezažila a pozná ich len z rozprávania, pretože sa narodila rodičom oveľa neskôr. Obom sa už vek blížil k päťdesiatke. Valentína od detstva fantazírovala, ponárala sa do rozprávkového sveta a predstavovala si samú seba ako herečku. Tešilo ju, keď mohla vystupovať na besiedkach a školských akciách i doma pred hosťami so spevom a tancom. Chodila do krúžku tanca, umeleckého slova i do divadelného krúžku. Pripravovala so spolužiakmi koncerty, ktoré utvrdzovali jej rozhodnutie stať sa herečkou. Vyštudovala VGIK v triede Vladimíra Belokurova a v r. 1965 sa prvý krát zúčastnila natáčania. Dostala postavu Dáši vo filmovej povesti „Výsadok v tajge“ (Tajožnyj desant). Rozhodujúcou úlohou pre jej kariéru bola Vaľa v melodráme Sergeja Gerasimova „Novinár“ (Žurnalist) v r. 1967. Preukázala v nej predurčenie k charakterovým postavám. Vo filme hrala po boku hercov ako Tamara Makarová, Annie Girardot, Galina Poľskich a ďalších. V tom istom roku dokončila štúdiá a stala sa herečkou Divadelného štúdia kinoherca. V nasledujúcich rokoch sa často objavovala vo filmoch, napr. „Jesenné svadby“(Osennije svadby 1967), Vrtkavé šťastie (Zigzag udači 1968), „Začiatok“ (Načalo 1970), „5 večerov“ (1978), „Vassa“ (1983) a pod. Za postavu Anny vo filme Vassa získala viacero ocenení. Často stvárňovala hrdinky z radov obyčajných dievčat, robotníčok, so silným charakterom. Začiatkom 90-tych rokov natáča pomenej. Ako sama hovorí, je veľa postáv, ktoré by nevzala za žiadnych okolností. Verná svojim zásadám odmietla veľa možností. V posledných rokoch hrala vo filmoch „Čarovný portrét“, „Klasik“, či v televíznom seriáli „Jesenin“. Svoj voľný čas venuje svojej rodine. Jej manžel je architekt a syn študoval v MGIMO