Natalja Arinbasarova

Natália Arinbasarova Herečka, Zaslúžilá umelkyňa Ruskej federatívnej republiky, sa narodila 24.9.1946 v Moskve v rodine vojaka ako jedno z piatich detí. Kvôli otcovmu povolaniu veľa cestovali. Dlhšie žili v Alma-Ate, kde chodila do baletnej školy. Odtiaľ postúpila do Moskvy, kde absolvovala choreografické učilište a neskôr v r. 1971 aj VGIK v triede Gerasimova a Makarovej. Študovať začala už ako známa herečka. Za svoj debut vo filme „Prvý učiteľ“ Androna Michalkova-Končalovského totiž získala najvyššie ocenenie XXVII MFF v Benátkach. Medzi nominovanými okrem nej boli také mená ako Julie Christie, Jane Fonda a Ingrid Thulin. Počas natáčania filmu sa vydala za Androna a o dva roky sa im narodil syn Jegor. Za prvou úspešnou úlohou nasledovali ďalšie – hlavné i epizódne – „Džamila“, „Pieseň o Manšuk“, „Taškent, mesto chleba“, „Pri jazere“ a ďalšie. Manželstvo jej nevyšlo, Končalovskij ju aj syna opustil. Chcel odcestovať do zahraničia, a aby tam získal trvalý pobyt, potreboval sa oženiť s cudzinkou. Syna po čase pustila za otcom, aby mohol získať zahraničné vzdelanie (Cambridge, Oxford). Po návrate do Moskvy založil reklamnú agentúru a natáča filmy. Nezostala dlho sama. Vydala sa znovu za Nikolaja Dvigubského. Z druhého manželstva sa jej narodila dcéra Jekaterina, ktorá tiež absolvovala herecký odbor vo VGIK a režisérske kurzy A. Mittu. Spolu vydali v r. 1999 knihu „Mesačné cesty“. Tretím manželom po jej rozvode sa stal režisér Eldor Urazbajev. Z predchádzajúcimi manželmi vychádzala dobre, Končalovskij pomohol platiť jej dcére vzdelanie a Urazbajev ju dokonca vychoval ako vlastnú. Z neskorších filmov Arinbasarovej možno spomenúť „Transsibírsky expres“, „Chuť chleba“ či „Vidiecky román“. Už netočí toľko filmov ako pred tým, ale ako sama hovorí, teší sa zo svojich detí a ich úspechov.