Hana Teislerová

Režisérka a scenáristka. Absolvovala na KDT FAMU (1974), už koncom 60. rokov externe pracovala pre štúdio ČST Košice, potom nastúpila do štúdia ČST Ostrava (1974 – 1994) ako režisérka Redakcie vysielania pre deti a mládež (1979 – 1989), kde okrem iného pripravila veľa rozprávok (Kocúr Modroočko, 1981 – Sny kominára Sadzivca, 1985 – Víla Lucia, 1986 – seriál Bratia, 1983). Potom odišla na voľnú nohu. Venovala sa i divadelnej réžii: v 80. rokoch naštudovala v divadle v Českom Těšíne hru bratov Čapkov Lásky hry osudná. Väčšinu firmu tvoria príspevky do magazínov publicistických televíznych programov: Salón moravskoslezký (1998), Deti okamžiku, kresťanský magazín (obidva 2006). Režírovala osvetový cyklus O zdraví (1991 – 1996) i publicistický magazín Dajte roky životu (1990 – 1993) pre seniorov a ich pozitívnu životnú motiváciu. Tvorba má široký tematický rozptyl od fenoménov súčasnosti, ktoré vyfarbujú v dieloch cyklu Tá naša povaha česká, cez historické Osudové okamžiky, sociálne témy ako týranie žien až po lyrické a úsmevne príbehy z cyklu Náš vidiek. Najbližšie je jej umenie a jeho história. Už prvé filmy nazerali do zákutí umeleckých remeselníkov, varhanistov v krnovskej továrni a výrobcov husľových strún z Orlovej. Natočila tiež portrét významného moravského fotografa Františka Krasla ( Farby môjho kraja, 1975). Potom pre cyklus Kto je ... realizovala portréty umeleckých kováčov (Igor a Václav Kitzbergerovia, 1998), výtvarníka (Vladimír Kristín, 1997), olomouckého herca (František Řehák, 1998) a slezského romantického básnika, spisovateľa a dramatika (Joseph von Eichendorff – Muž troch srdcí, 1998). Vrchol priniesli dlhometrážne dokumenty Baroko v nás (1996) o prameňoch a sile baroka a jeho výraze vo výtvarnom umení a podobne pojatý Svet gotiky (1997), prvý získal Hlavnú cenu na EMFF umeleckých dokumentov v Košiciach (2001).