Marina Ladynina

Marina Ladynina 11.6.1908 Krasnojarský kraj – 10.3.2003 Moskva Ruská herečka, pôvodne učiteľka. Narodila sa v sibírskej dedinke Nazarovo, ležiacej blízko mesta Ačinsk. Jej rodičia boli obyčajní roľníci, no Marina bola odmalička dievčatkom dychtiacim po vzdelaní. Už ako 16-ročná sa stala učiteľkou a učila dedinčanov gramotnosti. Už v tom čase začínala vystupovať na javisku dramatického krúžku a vystupovala v hrách Ačinského divadla. Časom sa rozhodla skúsiť šťastie v hereckej kariére. Pricestovala do Moskvy, kde v r. 1933 absolvovala štúdium herectva na GITIS-e v Moskve. Ako herečka pôsobila krátko v divadle MCHATu. Odišla odtiaľ v r. 1936 potom, čo sa vydala za Ivana Pyrjeva. Tvorivá dvojica Ladynina – Pyrjev bola jednou z najúspešnejších v sovietskom filme. Nakrúcať začala už v nemom filme v r. 1928. Stvárnila neveľkú epizódnu postavu v snímke „Do mesta ísť nemožno“. V r. 1934 ju režiséri Pravov a Preobraženskaja pozvali na natáčanie filmu „Nepriateľské chodníky“. Práve tu sa zoznámila s režisérom Pyrjevom. Obaja už mali za sebou jeden nevydarený pokus v láske, Pyrjev mal dokonca syna Erika. Keď jej neskôr ponúkol úlohu vo filme „Bohatá nevesta“, musela sa rozhodnúť, čomu dať prednosť. Či filmu, či novonaštudovanej hre Tri sestry. Rozhodla sa pre film. Hrávala lyrické, často zidealizované postavy robotníčok a kolchozníčok v hudobných komédiách I.Pyrjeva. Na plátne často znel jej spev. Medzi jej najznámejšie filmy patria “Kubánski kozáci“, „Nemotorný ženích“, „Pieseň Tajgy“, „Milované dievča“, „Piesne Dunajevského“, „Herečka“ a ďalšie. Za postavu Marianny v Nemotornom ženíchovi dostala hospodársku prémiu a po úspešnej premiére Kubánskych kozákov v r. 1951 bola menovaná Národnou umelkyňou ZSSR. Pozvánok na filmovanie od iných režisérov veľa nedostávala. V r. 1950 jej ponúkol postavu grófky Potockej v Tarasovi Ševčenkovi režisér Savčenko. No kritika ju neprijala priaznivo. Medzitým už hviezdny pár mal sa sebou 15 rokov spoločného života. Narodil sa im syn Andrej (filmový režisér Andrej Ladynin). Hoci ich manželstvo nebolo celkom bezoblačné, o rozvode nikdy predtým nepadlo ani slova. Na „pľaci“ sa nikdy nehádali. V r. 1953 pripravuje Pyrjev svoj deviaty film „Medzi dvomi ženami“ s Ladyninovou, a hneď na to vychádza príkaz predstaviteľov Goskina, podľa ktorého sa režisérom zakazuje obsadzovať manželky do svojich filmov. Napriek tomu Pyrjev presadil, že Ladynina v ňom stvárni hlavnú postavu. V r. 1954 sa film objavuje na plátnach. Po jeho natočení sa manželstvo Ladyninovej a Pyrjeva definitívne rozpadá. Pyrjev mal už aj pred tým niekoľko bočných románikov, no posledný z nich s mladou leningradskou herečkou už neskrýval. Rozvod znamená koniec jej filmovej kariéry. Od r. 1954 už nenatočila žiadny film. Určitú dobu ešte pracovala v Divadelnom štúdiu kinoherca a koncertovala v rôznych mestách. V r. 1998 pri príležitosti 90-tych narodenín dostala ocenenie Nika .