Tatjana Samojlova

Taťjana Samojlová (tiež Samojlovová) Národná umelkyňa ZSSR, laureátka mnohých ocenení. Narodila sa 4.5.1934 v Leningrade. Jej otec bol herec Jevgenij Samojlov. Zakrátko sa jej rodina presťahovala do Moskvy. V školskom veku sa Tatjana venovala baletu. Ukončila baletné štúdium a známa balerína Maja Plisecká ju pozývala do baletnej školy Veľkého divadla. Tatjanu však priťahovalo viac dramatické divadlo. V r. 1953 sa dostala do divadelného učilišťa B. Ščukina. Tu sa s ňou zoznámil jej manžel Vasilij Lanovoj. Vzali sa počas nakrúvania drámy „Mexikánec“. Hoci sa po čase rozviedli, Samojlová vždy spomínala na toto manželstvo v dobrom. Hneď po skončení štúdia natočila Tatjana jeden zo svojich najlepších filmov „Žeriavy tiahnu“ pod vedením režiséra Kalatozova. Jej Veronika bola obeťou vojny, hoci ju prežila bez vážnejšieho fyzického poranenia. No jej duša utrpela ťažké rany. V domnení, že jej milovaný zahynul v boji, uverí jeho priateľovi, ktorý ju zvedie a potom neskôr podvádza s inými ženami. Kritika jej postavu prijala chladne, protestovala proti hrdinke, ktorá nečakala na svojho ženícha. No divákom sa film páčil, súcitili s dievčaťom s takým tragickým osudom. Ešte väčší úspech mal film na festivale v Cannes v r. 1958. Film bol ocenený hlavnou cenou a samotná Samojlová dostala diplom za najlepší ženský výkon a cenu poroty. Neskôr po návrate do Moskvy bola prijatá do Divadla Majakovského odkiaľ prešla do Vachtangovho divadla. V r. 1959 sa znovu stretla s Kalatozovom pri natáčaní filmu „Neodoslaný list“. Aj toto natáčanie bol úspešné, hoci v tom čase mohla herečka dosiahnuť ešte oveľa viac. Bola pozvaná do Hollywoodu na natáčanie postavy Anny Kareninovej, avšak vedenie Goskina jej nedalo súhlas. Samozrejme z toho bola sklamaná. Ani nie tak z toho, že výhovorky zo strany Goskina boli smiešne (že nemá dostatočné vzdelanie a pod.) Ľúto jej bolo, že mala hrať po boku Gerarda Philippa. Naviac sa ukázalo, že nemôže rozhodovať sama o tom, čo bude robiť. Jedinou úspešnou prácou herečky v 60-tych rokoch bol maďarský film „Alba Regia“. Samojlovová sa dokonca kvôli úlohe naučila Maďarský jazyk. Natáčanie trvalo 2 roky, počas ktorých žila Tatjana v Maďarsku spolu so svojim druhým manželom – spisovateľom Valerijom Osipovom. Druhý hviezdny čas pre herečku začal v r. 1967, keď dostala úlohu Anny Kareninovej v rovnomennom filme. Písali o nej noviny po celej Európe. Úspech jej znovu dodal elán, avšak história sa zopakovala. Darmo čakala na ďalšie zaujímavé ponuky. Objavovala sa naďalej v neveľkých epizódnych úlohách. V polovici 70-tych rokoch celkom zmizla z obrazoviek. Spomenuli si na ňu až začiatkom 90-tych rokov, keď bola pozvaná ako čestný hosť na 43. MFF do Cannes. V r. 1997 natočil režisér Artur Zarikovský o nej dokument „Tragická pauza alebo Tatjanin deň“. Tatjana Samojlová sa objavila po dlhej pauze na plátne až v r. 1999 v snímke „Dvadsaťštyri hodín“. V r. 2004 sa mihla v epizódach „Moskovskej ságy“ a „Saint Germain“.