Anastasija Vertinskaja

Anastázia Alexandrovna Vertinská (tiež Vertinskaja), prosto Nasťa. Narodila sa 19.12.1944 v Moskve v slávnej umelecko-hereckej rodine Vertinských. Jej otec, Alexandr Nikolajevič Vertinský bol známy ruský šanzoniér, básnik, skladateľ, herec, jeden zo zakladateľov žánra autorskej piesne. Matka Lýdia Vladimírovna bola herečkou. Rovnako ako staršia sestra sa aj Anastázia stala herečkou. Anastázia debutovala vo filme už ako žiačka v hlavnej úlohe Assol vo filme Alexandra Ptuška Nachové plachty. Touto úlohou si získala sympatie divákov. Ešte úspešnejší bol jej druhý film – Človek obojživelník. V roku 1962 ju prijali do skupiny Moskovského divadla A. Puškina. Tu ju čakalo osudové stretnutie s „princom Dánskym“. Ako mladú populárnu, no stále profesionálne neskúsenú herečku ju prizvali na sfilmovanie tragédia Shakespearovho Hamleta. Napriek mladému veku zvládla túto skúšku pod vedením Grigorija Kozinceva a po boku skúseného Innokentija Smoktunovského v úlohe Hamleta. Po úspechu Hamleta sa stáva jednou z najžiadanejších herečiek. Budúcej študentke hereckého učilišťa ponúka Sergej Bondarčuk úlohu Lízy Bolkonskej vo filme Vojna a mier. V r. 1966 sa vydala za Nikitu Michalkova a v tom istom roku sa im narodil syn Stepan, ktorý dnes pracuje v reklamnom biznise ako režisér. Manželstvo však vydržalo len 4 roky. Anastázia bola slávna a žiadaná a Michalkov, ktorý už tiež mal v tom čase za sebou prvé natočené filmy a množstvo obdivovateliek, mal predstavu, že žena má sedieť doma a rodiť deti a čakať na muža. A tak sa rozišli, zachovajúc si vzájomnú vážnosť. Rovnako dopadlo aj jej druhé manželstvo so spevákom Alexandrom Gradským. V r. 1967 ukončila herecké učilište a o rok neskôr sa zúčastnila natáčania Anny Kareninovej, v úlohe kňažnej Kitty. Úspešná bola aj jej práca v divadle či už v divadle A. Puškina, v divadle Jevgenija Vachtangova alebo neskôr v rokoch 1980-1989 v MCHATe. Na plátne aj na divadelných doskách predstavuje najrôznejšie literárne hrdinky rôznych žánrov, z pier autorov rôznych období a literárnych smerov. Popri divadle nasledovali ďalšie úspešné filmy: „Zaľúbenci“ (1969), „Nesmúť“ (1969), „Bezmenná hviezda“ (1978). V roku 1979 prepožičala svoj hlas postave Constance v Troch mušketieroch. Za svoju umeleckú prácu získala mnoho ocenení ako Zaslúžilá umelkyňa a Národná umelkyňa ZSSR a ďalšie. V roku 1989 napísala a pripravila hru, venovanú stému výročiu narodenia Alexandra Vertinského. Jednou z jej zatiaľ posledných úloh bola Margarita vo filme „Majster a Margarita“. Dodnes žije a pracuje v Moskve a miluje a chráni si svoje súkromie a rodinu. Filmografia 1961 Nachové plachty / Alyje parusa 1961 Človek obojživelník / Čelovek-amfibija 1964 Hamlet / Gamlet 1965-7 Vojna a mier / Vojna i mir 1967 Anna Karenina 1969 Zaľúbenci / Vljubljonnyje 1969 Nebuď smutný! / Ne goriuj! 1970 Obyčajná história / Obyknavennaja istoria 1970 Príhoda s Polyninom / Slučaj s Polyninym 1970 Krádež / Kraža 1971 Jakov Bogomolov / Preždevremennyj čelovek 1971 Tieň / Teň 1972 Muž na svojom mieste / Čelovek na svojom meste 1974 Dombi a syn / Dombi i syn 1978 Bezmenná hviezda / Bezimnaja zvezda 1979 d´Artagnan a 3 mušketieri / d´Artagnan i tri mušketera – hlas Constance 1980 Ovad / Ovod 1987 Dni a noci Nikolaja Batygina / Dni i gody Batygina 1988 Život Don Quijota a Sancha 1988 Nové príhody Janky na dvore kráľa Artura 1989 V meste Soči sú temné noci / V gorode Soči temnyje noči 1989 Tartuffe 1991 Náruživá túžba / Žažda strasti 1994 Majster a Markéta / Master i Margarita 1997 Schizofrénia / Šizofrénija 2000 Bremenskije muzikanty i So