Ludmila Kasatkina

Ruská herečka, národná umelkyňa ZSSR z r. 1975 a laureátka mnohých ocenení. Narodila sa v malej dedinke v robotníckej rodine. Rodina sa krátko po jej narodení presťahovala do Moskvy. Ak dievča túžila stať sa baletkou. 4 roky navštevovala Moskovské operné štúdium Šackého – odbor balet. Už jedenásťročná vystupovala na scéne v detských úlohách. Sľubnú kariéru jej prerušili zdravotné problémy. Bola chudokrvná a namáhavý balet jej lekári zakázali. Rozhodla sa teda stať herečkou. Začala študovať herectvo v GITISe. Tu stretla aj svoju lásku, Sergeja Kolosova, študenta réžie. V r. 1947 dokončila štúdium, a stala sa herečkou Ústredného divadla Sov. Armády. Stvárňovala postavy mladých veselých hrdiniek v prevažne v lyricko-komediálnych hrách. A tak jej ponuka stvárniť vážnu a serióznu postavu Oxany v hre „Prvý hrom“ (niečo ako Uljana Gromová v Mladej garde), vyrazila dych, ale režisér A.Popov ju presvedčil, aby ju vzala. Výsledok jej snahy udivil všetkých a posilnil Kasatkinovej sebadôveru a odkryl jej nové možnosti. Na svojich postavách pracovala s plnou vážnosťou. Keď hrala zdravotnú sestru v hre Oceán, strávila určitý čas v nemocnici, kde pracovala so skutočnými lekármi. Podobne pracovala niekoľko týždňov na prokuratúre, keď sa pripravovala na postavu sudkyne. Vo filme úspešne debutovala postavou Lenočky v komédii „Krotiteľka tigrov“ (Ukrotiteľnica tigrov, 1955) A. Ivanovského a N. Koševerovej. Film mal veľký úspech. Prácu s tigrami zvládla bez dublérky tak bravúrne,, že jej drezér ponúkol prácu krotiteľky tigrov. Talent potvrdila aj vo veselohre „Medové týždne“ (Medovyj mesiac, 1956) a vo filmoch „Skrotenie zlej ženy“ (Ukroščenije stroptivoj, 1961), „Dušečka“ (1966) a „Pamätaj si svoje meno“ (Pomni imja svojo, 1974), za ktoré dostala viacero domácich aj zahraničných ocenení. Svoje najlepšie postavy stvárnila vo filmoch svojho manžela, ktorý debutoval melodrámou „Vojenské srdce“ v r. 1959. Práve on jej ponúkol úlohu Kataríny v Skrotení zlej ženy. Za túto postavu dostala Kasatkinová na 2. MF televíznych filmov v Monte Carlo Zlatú nymfu. V r. 1963 jej ponúkol postavu Ani Morozovej v televíznej sérii „Sústreďte paľbu na nás“ (Vyzyvajem ogoň na sebja). Znovu to bola výzva – po komediálnych snímkach prijať vážnu postavu. Aj táto ich spolupráca bola veľmi úspešná. Počas vysielania jednotlivých dielov v televízii ulice vymierali. Málo kto vie, že pri natáčaní bombardovania takmer zahynula. Ďalšou výzvou bola „Dušečka“ klasická Čechovovská postava. Hoci si ju niekto predtým ťažko vedel predstaviť stvárnenú Kasatkinovou, tento film predstavoval ďalšie víťazstvo v jej úspešnom ťažení. V r. 1966 pribudla na jej konte prvá zápornú úloha teroristky Márie Zarčenko vo filme „Operácia Trest“. Pri natáčaní jej znovu šlo o život. Pri prekonávaní prekážky pri ceste za zrazu na ňu vyrútil nákladiak. Zareagovala síce a nespadla pod auto, ale aj tak si poranila chrbát a 2 mesiace strávila v nemocnici. Ďalšie úspechy žala manželská dvojica vďaka filmu „Pamätaj si svoje meno“, ktorý získal početné ocenenia na festivaloch v Gdansku a v Kišiňove. Kasatkinová bola vyhlásená ako najúspešnejšia herečka roka a bola menovaná Národnou umelkyňou ZSSR. V 70-tych rokoch natočili spolu s manželom ešte 2 filmy „Sveaborg“ a „Dialóg“. Popri tom stále vystupovala v divadle. Po odchode režiséra A. Popova však bolo nových postáv menej. V r. 1982 hrala znovu neobvyklú úlohu poetky vo filme „Matka Mária“ a o 3 roky neskôr natočila spolu s manželom „Cesty Anny Firlingovej“ podľa Brechtovej hry Matka Kuráž a jej deti. V 90-tych rokoch sa Kasatkinová podobne ako aj iní jej hereckí kolegovia vo filme už prakticky neobjavovala. Viac hrala v divadle pod taktovkou režiséra Burdonského. Z mála filmových prác možno spomenúť satirickú komédiu „Sudca v pasci“ opäť natočenú jej manželom. V úlohe skladateľa hudby pre tento film sa objavilo aj meno ich syna Alexeja Kolosova. V súčasnosti sa Kasatkina venuje tvorivým večerom, stretnutiam s divákmi a prednáša v GITISe.