Valentina Vladimirova

Rodáčka z ukrajinskej dedinky Vasilievka pomáhala v povojnovom čase stavať zbombardované domy, vypomáhala na poli, chovala dobytok. Neskôr sa odsťahovala do Charkova, kde začala študovať na Inžiniersko-ekonomickom inštitúte. Po prvý krát tu mala možnosť zájsť do divadla, ktoré ju natoľko očarilo, že sa sama rozhodla stať herečkou. Po dvoch rokoch štúdia za ekonómku odcestovala do Moskvy, kde sa urobila skúšky na VGIK a dostala sa do triedy B. Bibikova a O. Pyžovej. Počas školy si hrala niekoľko postáv z drám Ostrovského i niekoľko komediálnych postáv z ukrajinskej klasiky. Rovnako dobre hrala postavy mladých dievčat i stareniek, zamilovaných i ubiedených. Od r. 1955 sa začína objavovať v epizódnych filmových postavách. Prvú veľkú úlohu Márie Kravčinovej dostala v r. 1958 vo filme „Poéma o mori“. Vďaka jej plastickosti bola jednou z najčastejšie obsadzovaných herečiek. Za 37 rokov natočila obrovské množstvo prevažne epizódnych postáv. Bola typickou predstaviteľkou „ženy z národa“. Medzi jej najlepšie práce patria snímky „Predseda“, „Biely Bim, Čierne ucho“, „Tiene miznú napoludnie“ a ďalšie. Posledné roky života strávila v ústraní kvôli ťažkej chorobe.